LEKTORI: ALEXANDER AČ a JOZEF PECHO

ANOTÁCIA

Dnešná moderná spoločnosť by pravdepodobne nikdy nedosiahla súčasnú mieru rozvoja a pokroku nebyť neobvykle stabilných klimatických podmienok, panujúcich od konca poslednej ľadovej doby, a rozsiahleho využívania lacnej energie, pochádzajúcej predovšetkým z fosílnych zdrojov – uhlia, ropy a zemného plynu. Vďaka fosílnym palivám a rozvoju špecializácie hospodárskych aktivít, ktorá priniesla kľúčové objavy v medicíne, ľudstvo v poslednom storočí zaznamenalo explozívny rast populácie, ktorý so sebou priniesol aj exponenciálny rast výroby a spotreby prírodných zdrojov. Tento vývoj však okrem všeobecného rastu blahobytu v niektorých oblastiach planéty, spôsobil aj celý rad environmentálnych problémov, z ktorých dnes už mnohé svojim významom presahujú hranice regiónov a štátov. Pochopenie významu globálnej klimatickej zmeny, jej príčin, prejavov a dôsledkov v kontexte dynamicky sa meniaceho sveta modernej ľudskej spoločnosti je dôležitým krokom pri hľadaní východísk a efektívnych riešení tohto problému tak na globálnej, ako aj na regionálnej, lokálnej a osobnej úrovni. Je pritom zrejmé, že nie je možné pokračovať v „ekonomike ako doposiaľ“, inak povedané, podporovať stále rýchlejší rast spotreby energie a prírodných zdrojov (konzumu), ktorého vedľajším produktom je degradácia životného prostredia. V priebehu kurzu sa oboznámime so základnými bio-geo-fyzikálnymi poznatkami a faktami o klimatickej zmene a jej dôsledkoch pre fungovanie kľúčových ekosystémov planéty. Zároveň si načrtneme možné východiská z tejto situácie.

 

OBSAH KURZU

Študenti sa oboznámia so základnými prirodzenými faktormi, ktoré ovplyvňujú podnebie v krátkych časových horizontoch (roky a desaťročia), a v dlhodobých časových horizontoch (tisícročia až milióny rokov). Tieto prirodzené a pomalé zmeny podnebia budú dané do kontrastu so súčasným globálnym otepľovaním (t.j. klimatickou zmenou). Podrobne budú rozobraté pozorované dôsledky na živú aj neživú prírodu v súčasnosti, spolu s nadväznosťou na ľudské spoločnosti v rôznych častiach sveta. Zároveň budú prezentované možné scenáre vývoja budúcnosti podľa toho, ako sa „rozhodne“ kráčať globálna spoločnosť a podľa toho, aké ciele si stanovili politici vo vzťahu ku globálnemu otepľovaniu. Budú predstavené viaceré „vízie“ budúcnosti nielen vo vzťahu k životnému prostrediu, ale aj v nadväznosti na možnú energetickú štruktúru priemyslu a globálnu ekonomiky. Preberieme jednotlivé možnosti, ktoré nám ponúkajú alternatívne a nízko-uhlíkové zdroje energie a pravdepodobnosť ich realizácie. Pozornosť bude venovaná aj širšiemu kontextu vzťahu človeka a prírody spolu s príkladmi ekologických zákonitostí fungovania vybraných spoločností z minulosti, z ktorého vyplýva možné poučenie aj do budúcnosti. Predstavený bude koncept Gaie, teda predstavy Zeme ako superorganizmu, na ktorej prebieha množstvo samoregulujúcich sa spätno-väzobných procesov.

 

  1. Zmena klímy v kontexte historických zmien, jej príčiny, prejavy a pozorované dôsledky.
  2. Scenáre klimatickej zmeny v 21. storočí a jej očakávané dôsledky.
  3. Voda, ako kľúčový zdroj 21. storočia – dôsledky zmeny klímy na vodné zdroje, obed vody na Zemi, geopolitický význam vody, konflikty o vodu, sucho a jeho rozširovanie na Zemi, atď.
  4. Stav biosféry a života na Zemi – dôsledky zmeny klímy na prírodné ekosystémy na Zemi, vymieranie druhov, kolabujúce oceány, ochrana prírody.
  5. Teória planetárnych bezpečných hraníc, hypotéza Gaia, atď.
  6. Adaptácia vs. mitigácia klimatickej zmeny, ekonomika klimatickej zmeny, mestá a klimatická zmena, lokálne komunity a klimatická zmena, význam humanitných vied pri vzdelávaní o klimatickej zmene.
  7. Globálna a národná perspektíva riešenia klimatickej zmeny (význam OSN, COP konferencií, pozícia Slovenska, dobré príklady národných politík zo sveta)
  8. Technológie, obnoviteľné zdroje & klimatická zmena, limity obnoviteľných zdrojov, geoinžinierstvo a jeho riziká, energetika budúcnosti, atď.
  9. Zdanenie uhlíkových fosílnych palív – význam a legislatívny rámec uhlíkovej dane (dobré príklady zo zahraničia – Britská Kolumbia, Austrália, EÚ, atď.)
  10. Význam jednotlivca – čo možno robiť na osobnej úrovni, psychológia a klimatická zmena, popieranie klimatickej zmeny, atď.

 

ŠTUDIJNÉ MATERIÁLY

Cook, J. (2010). Vedecký sprievodca skepticizmom globálneho otepľovania. SKEPTICAL SCIENCE. Dostupné na: https://www.skepticalscience.com/docs/Guide_Skepticism_Slovak.pdf
Diamond, J. (2008). Kolaps – Proč společnosti zanikají a přežívají. ACADEMIA.
Houghton, J. (1992). Globálne otepľovanie. ACADEMIA.
Kadrnožka, J. (2006). Energia a globálne otepľovanie. VUTIUM.
Lovelock, J. (2009). Gaia vracia úder – Prečo sa Zem bráni a ako ešte môžeme zachrániť ľudstvo. ACADEMIA.
Mackay, D. (2012). Obnoviteľné zdroje energie – s chladnou hlavou. SIEA. Dostupné na:
https://is.muni.cz/www/384/30618506/EnergiaSChladnouHlavou_WEB_11MB.pdf
Moldan, B. (2009). Podmaněná planeta. KAROLINUM.
Nováček, P. (2012). Udržatelný rozvoj. UP OLOMOUC.
Škoda, R. (2015). Nemnožme sa!. Vlastný náklad autora.