LEKTORI: ALEXANDER AČ a JOZEF PECHO
ANOTÁCIA
Dnešná moderná spoločnosť by pravdepodobne nikdy nedosiahla súčasnú mieru rozvoja a pokroku nebyť neobvykle stabilných klimatických podmienok, panujúcich od konca poslednej ľadovej doby, a rozsiahleho využívania lacnej energie, pochádzajúcej predovšetkým z fosílnych zdrojov – uhlia, ropy a zemného plynu. Vďaka fosílnym palivám a rozvoju špecializácie hospodárskych aktivít, ktorá priniesla kľúčové objavy v medicíne, ľudstvo v poslednom storočí zaznamenalo explozívny rast populácie, ktorý so sebou priniesol aj exponenciálny rast výroby a spotreby prírodných zdrojov. Tento vývoj však okrem všeobecného rastu blahobytu v niektorých oblastiach planéty, spôsobil aj celý rad environmentálnych problémov, z ktorých dnes už mnohé svojim významom presahujú hranice regiónov a štátov. Pochopenie významu globálnej klimatickej zmeny, jej príčin, prejavov a dôsledkov v kontexte dynamicky sa meniaceho sveta modernej ľudskej spoločnosti je dôležitým krokom pri hľadaní východísk a efektívnych riešení tohto problému tak na globálnej, ako aj na regionálnej, lokálnej a osobnej úrovni. Je pritom zrejmé, že nie je možné pokračovať v „ekonomike ako doposiaľ“, inak povedané, podporovať stále rýchlejší rast spotreby energie a prírodných zdrojov (konzumu), ktorého vedľajším produktom je degradácia životného prostredia. V priebehu kurzu sa oboznámime so základnými bio-geo-fyzikálnymi poznatkami a faktami o klimatickej zmene a jej dôsledkoch pre fungovanie kľúčových ekosystémov planéty. Zároveň si načrtneme možné východiská z tejto situácie.
OBSAH KURZU
Študenti sa oboznámia so základnými prirodzenými faktormi, ktoré ovplyvňujú podnebie v krátkych časových horizontoch (roky a desaťročia), a v dlhodobých časových horizontoch (tisícročia až milióny rokov). Tieto prirodzené a pomalé zmeny podnebia budú dané do kontrastu so súčasným globálnym otepľovaním (t.j. klimatickou zmenou). Podrobne budú rozobraté pozorované dôsledky na živú aj neživú prírodu v súčasnosti, spolu s nadväznosťou na ľudské spoločnosti v rôznych častiach sveta. Zároveň budú prezentované možné scenáre vývoja budúcnosti podľa toho, ako sa „rozhodne“ kráčať globálna spoločnosť a podľa toho, aké ciele si stanovili politici vo vzťahu ku globálnemu otepľovaniu. Budú predstavené viaceré „vízie“ budúcnosti nielen vo vzťahu k životnému prostrediu, ale aj v nadväznosti na možnú energetickú štruktúru priemyslu a globálnu ekonomiky. Preberieme jednotlivé možnosti, ktoré nám ponúkajú alternatívne a nízko-uhlíkové zdroje energie a pravdepodobnosť ich realizácie. Pozornosť bude venovaná aj širšiemu kontextu vzťahu človeka a prírody spolu s príkladmi ekologických zákonitostí fungovania vybraných spoločností z minulosti, z ktorého vyplýva možné poučenie aj do budúcnosti. Predstavený bude koncept Gaie, teda predstavy Zeme ako superorganizmu, na ktorej prebieha množstvo samoregulujúcich sa spätno-väzobných procesov.
- Zmena klímy v kontexte historických zmien, jej príčiny, prejavy a pozorované dôsledky.
- Scenáre klimatickej zmeny v 21. storočí a jej očakávané dôsledky.
- Voda, ako kľúčový zdroj 21. storočia – dôsledky zmeny klímy na vodné zdroje, obed vody na Zemi, geopolitický význam vody, konflikty o vodu, sucho a jeho rozširovanie na Zemi, atď.
- Stav biosféry a života na Zemi – dôsledky zmeny klímy na prírodné ekosystémy na Zemi, vymieranie druhov, kolabujúce oceány, ochrana prírody.
- Teória planetárnych bezpečných hraníc, hypotéza Gaia, atď.
- Adaptácia vs. mitigácia klimatickej zmeny, ekonomika klimatickej zmeny, mestá a klimatická zmena, lokálne komunity a klimatická zmena, význam humanitných vied pri vzdelávaní o klimatickej zmene.
- Globálna a národná perspektíva riešenia klimatickej zmeny (význam OSN, COP konferencií, pozícia Slovenska, dobré príklady národných politík zo sveta)
- Technológie, obnoviteľné zdroje & klimatická zmena, limity obnoviteľných zdrojov, geoinžinierstvo a jeho riziká, energetika budúcnosti, atď.
- Zdanenie uhlíkových fosílnych palív – význam a legislatívny rámec uhlíkovej dane (dobré príklady zo zahraničia – Britská Kolumbia, Austrália, EÚ, atď.)
- Význam jednotlivca – čo možno robiť na osobnej úrovni, psychológia a klimatická zmena, popieranie klimatickej zmeny, atď.
ŠTUDIJNÉ MATERIÁLY
Cook, J. (2010). Vedecký sprievodca skepticizmom globálneho otepľovania. SKEPTICAL SCIENCE. Dostupné na: https://www.skepticalscience.com/docs/Guide_Skepticism_Slovak.pdf
Diamond, J. (2008). Kolaps – Proč společnosti zanikají a přežívají. ACADEMIA.
Houghton, J. (1992). Globálne otepľovanie. ACADEMIA.
Kadrnožka, J. (2006). Energia a globálne otepľovanie. VUTIUM.
Lovelock, J. (2009). Gaia vracia úder – Prečo sa Zem bráni a ako ešte môžeme zachrániť ľudstvo. ACADEMIA.
Mackay, D. (2012). Obnoviteľné zdroje energie – s chladnou hlavou. SIEA. Dostupné na:
https://is.muni.cz/www/384/30618506/EnergiaSChladnouHlavou_WEB_11MB.pdf
Moldan, B. (2009). Podmaněná planeta. KAROLINUM.
Nováček, P. (2012). Udržatelný rozvoj. UP OLOMOUC.
Škoda, R. (2015). Nemnožme sa!. Vlastný náklad autora.