Dôležitou projektovou líniou Inštitútu Gaia je publikačná činnosť, ktorá v slovenskom jazyku sprístupňuje myšlienky dláždiace cestu do budúcnosti. Knihy, ktoré vydávame slúžia ako mapy, ktoré môžu pútnikom dnešnou turbulentnou dobou výrazne uľahčiť orientáciu.
Vydané:
Klimatická zmena a ďalšie globálne výzvy pred nás kladú veľkú úlohu od základov pretvoriť našu civilizáciu a nanovo prerozprávať kultúrny príbeh, ktorý našim životom dáva zmysel a smerovanie. Myšlienkovo provokujúca kniha Charlesa Eisensteina (1967-) Klíma – Nový príbeh do diskusie o klimatickej zmene prináša čerstvý vietor. Prichádza s celistvou perspektívou umožňujúcou nové uchopenie rámcov, taktiky a cieľov, s ktorými pri našej snahe zastaviť ničenie planetárneho ekosystému pracujeme. Eisenstein v nej ukazuje obmedzenosť dominantného prístupu k riešeniu klimatickej krízy, ktorý označuje ako uhlíkový redukcionizmus. Mnoho porúch klimy, ktoré dávame za vinu skleníkovým plynom, má svoje skutočné korene v rozpade ekosystémov a skutočne tvorivá reakcia na zmenu klímy by sa preto mala orientovať v prvom rade na regeneráciu ekosystémov. V čase, keď vstupujeme na cestu k spoločenskej a ekologickej regenerácii, táto kniha prichádza s odvážnym a presvedčivým pohľadom na svet postaveným na integrite a cite pre posvätný rozmer prírody i života.
Ukážka z knihy: Úvod, 1. + 2. kapitola
.
FYZIKA A MYSTICIZMUS, fyzika a mysticizmus. V posledných desaťročiach sa objavili doslova desiatky kníh napísaných fyzikmi, filozofmi, psychológmi a teológmi, s cieľom opísať alebo objasniť mimoriadne spojenie medzi najtvrdšou vedou, fyzikou, a najjemnejším náboženstvom, mysticizmom. Niektorí z nich hovoria, že fyzika a mysticizmus rýchlo spejú k pozoruhodne podobnému pohľadu na svet. Iní vravia, že predstavujú komplementárne prístupy k tej istej skutočnosti. Skeptici zas tvrdia, že nemajú spoločné vôbec nič a že ich metódy, ciele i výsledky sú diametrálne odlišné. Moderná fyzika bola v skutočnosti použitá tak na potvrdenie ako i na popretie determinizmu, slobodnej vôle, Boha, ducha, nesmrteľnosti, kauzality, predestinácie, budhizmu, hinduizmu, kresťanstva a taoizmu. Americký integrálny filozof, Ken Wilber (1949-), v úvode zborníka Kvantové otázky sebe vlastným, jasným, prenikavým a zároveň jednoduchým spôsobom osvetľuje vzájomný vzťah týchto dvoch oblastí.
Ukážka z knihy: kapitola O tieňoch a symboloch
Vo vývoji západnej mysle došlo k tragickému rozštiepeniu medzi vonkajším svetom tela, prírody, kozmu a vnútorným svetom duše, ideí, hodnôt. Cesta k zjednotenému kozmu sleduje dejiny ľudského úsilia o nadviazanie intímneho spojenia so svetom, od antických filozofov až po moderné hypotézy, ktoré reflektujú stav súčasnej vedy. Jej autor, Vladimír Lobotka (1980-), vyštudoval históriu na Komenského Univerzite v Bratislave a filozofiu na California Institute of Integral Studies v San Franciscu. Centrom pozornosti sú fenomény tvorivosti a evolúcie vedomia, v ktorých vidí kľúč k transformácii ľudskej povahy i ľudstva ako celku. Na historickom pozadí vývinu filozofického myslenia a poznania ukazuje, ako je možné tvorivosť poznať, kultivovať, stimulovať, ktoré mentálne koncepcie tvoria bariéry jej autentického prejavenia a kde treba nachádzať pramene sily pre permanentnú pozitívnu tvorbu. Autorovi teda ide predovšetkým o duchovnú obrodu vlastnými dejinami skôr skorumpovaného než poučeného ľudského spoločenstva. Práve v bohatstve myšlienok a kultúrneho dedičstva ľudstva, v ich tvorivom osvojovaní si a v práci s nimi by mohla spočívať nádej na zmenu nášho sebaobrazu, ktorá je taká potrebná, ak máme mať ešte nejakú budúcnosť.
Ukážka z knihy: kapitola Kríza našej doby
Vášeň západnej mysle sa stala medzinárodným bestsellerom používaným na mnohých univerzitách ako základný študijný text. Jej autor, Richard Tarnas (1950-), vyučuje filozofiu a kultúrne dejiny na Kalifornskom inštitúte integrálnych štúdií v San Franciscu. Vo svojej rozsiahlej knihe bravúrne podáva drámu navzájom si odporujúcich otázok spojených s mysľou a hmotou, vierou a rozumom, kozmológiou a vedou, slobodou a determinizmom. Dielo možno považovať za najkreatívnejšie a najkomplexnejšie podanie dejín západného myslenia. Tarnas sa ním prihovára k stavu, v ktorom ako ľudské bytosti žijeme na sklonku starého a na začiatku nového milénia. Problémy premieňa na výzvy a s konštantnou presnosťou ukazuje miesta, na ktorých je tieto výzvy možné úspešne zdolať. Autor vo svojom diele obsiahol ohromujúce množstvo informácií, no zároveň myseľ čitateľa chráni pred zmätkom, ktorý by v nej všetko toto poznanie mohlo veľmi ľahko vyvolať. Ako to dokázal? Nerozpráva nám primárne o veciach, ktoré uchopila jeho myseľ, ale o veciach, ktoré uchopili jeho myseľ. Práve preto je jeho rozprávanie pre čitateľa také okúzľujúce.
Ukážka z knihy: kapitola Postmoderná myseľ