Dôležitou projektovou líniou Inštitútu Gaia je publikačná činnosť, ktorá v slovenskom jazyku sprístupňuje myšlienky dláždiace cestu do budúcnosti. Knihy, ktoré vydávame slúžia ako mapy, ktoré môžu pútnikom dnešnou turbulentnou dobou pomôcť v orientácii v neistom teréne.
Vydané:
Naša civilizácia sa ocitla na križovatke. Stará kultúrna paradigma sa rozpadá, naň naviazané spoločenské štruktúry strácajú svoju životaschopnosť a pod tlakom bezprecedentných globálnych výziev sa čoraz naliehavejšie vynára otázka, kam ako ľudstvo vlastne smerujeme. Je súčasná kríza len ďalšou epizódou v nekonečnom kolobehu vzostupu a úpadku civilizácií, alebo sme svedkami niečoho zásadne nového? Čo ak hlboká destabilizácia nášho sveta nie je iba predzvesťou jeho rozpadu, ale aj pôrodnými bolesťami novej etapy ľudského vývoja? Vladimír Lobotka (1980) vo svojej knihe Civilizácia na križovatke prepája tri veľké perspektívy civilizačnej dynamiky – cykly vzniku, rozkvetu a zániku civilizácií, premeny kultúrnych paradigiem a vývoj štruktúr ľudského vedomia. Ukazuje, že naša doba predstavuje jedinečný súbeh troch veľkých vývojových zlomov, ktoré sa po prvýkrát v dejinách odohrávajú na celoplanetárnej úrovni. Krízu, ktorej dnes čelíme, tak môžeme vnímať aj ako veľký iniciačný proces, ktorým prechádza celé ľudstvo. Jeho cieľom nie je nič menšie než dosiahnutie skutočnej druhovej zrelosti a vedomé prevzatie zodpovednosti za budúcnosť života na Zemi.
Ukážka z knihy: Úvod + Záver
Svet je ponorený v zmätku. Tak ako populistické vlny čoraz intenzívnejšie narážajú na demokratické štruktúry – najviditeľnejšie v USA znovuzvolením Donalda Trumpa – nacionalistické a extrémistické politické sily ohrozujú pokrok dosiahnutý počas mnohých desaťročí úsilia. Ako sme sa sem dostali? A ako zaceliť trhliny v našej spoločnosti a hľadať víziu nového smerovania? Filozof Ken Wilber (1949) vo svojej knihe Post-pravdový svět pripisuje zodpovednosť za túto situáciu predovšetkým progresívnym častiam spoločenského spektra. Tomuto prúdu vďačíme za množstvo dôležitých posunov, čo ale v spoločenskej dynamike pôsobí ako problém, je prizma „politicky korektného“ elitárstva, cez ktorú sa pozerá na všetky ostatné časti spoločnosti. Keď k tomu pridáme postpandemickú destabilizáciu vzťahov, rastúce technicko-ekonomické tlaky, a všeobecnú existenčnú neistotu a úzkosť, výsledkom je skutočne veľmi výbušná zmes. Napriek všetkému hnevu, frustrácii a rastúcej polarizácii však máme dôvod na nádej. Cesta vpred sa začína uzdravením progresívnej kultúrnej špičky a vytvorením priestoru pre novú integrálnu evolučnú silu, ktorých spoločné pôsobenie nás môže vyviesť z chaosu, k väčšej celistvosti.
Ukážka z knihy: Úvod + 1. kapitola
Každá štruktúra a inštitúcia okolo nás potrebuje inováciu, redizajn a transformáciu. Potrebujeme zmeny v oblasti vzdelávania, správy vecí verejných, priemyslu, dopravy, infraštruktúry, energetiky, vodného hospodárstva, poľnohospodárstva a zdravotníctva. Potrebujeme tiež kompletnú zmeniť náš sociálny, finančný a ekonomický systém. Najdôležitejšia transformácia, ktorá sa musí uskutočniť predtým, ako sa pustíme do úplnej premeny podstaty ľudskej prítomnosti na Zemi, však zahŕňa hlboké spochybnenie nášho spôsobu myslenia, nášho svetonázoru a nášho hodnotového systému. Tieto hlbinné zmeny ovplyvnia to, prečo, čo a ako tvoríme, otázky, ktoré si kladieme, a teda aj riešenia či odpovede, ktoré ponúkame. Daniel Christian Wahl (1971) nás vo svojej knihe Design regenerativních kultur kladením hlbokých otázok pozýva k tvorivým rozhovorom vedúcim nielen k zmene nášho civilizačného príbehu, ale aj k mimoriadnemu osobnému zmocneniu. Pozitívna zmena je plne na dosah. My všetci sme dizajnéri! Dnešný systém sme vytvorili my sami a preto ho aj môžeme pretvoriť tak, aby slúžil ľuďom a planéte.
Ukážka z knihy: Úvod + 1. kapitola
.
Klimatická zmena a ďalšie globálne výzvy pred nás kladú veľkú úlohu od základov pretvoriť našu civilizáciu a nanovo prerozprávať kultúrny príbeh, ktorý našim životom dáva zmysel a smerovanie. Myšlienkovo provokujúca kniha Charlesa Eisensteina (1967) Klíma – Nový príbeh do diskusie o klimatickej zmene prináša čerstvý vietor. Prichádza s celistvou perspektívou umožňujúcou nové uchopenie rámcov, taktiky a cieľov, s ktorými pri našej snahe zastaviť ničenie planetárneho ekosystému pracujeme. Eisenstein v nej ukazuje obmedzenosť dominantného prístupu k riešeniu klimatickej krízy, ktorý označuje ako uhlíkový redukcionizmus. Mnoho porúch klimy, ktoré dávame za vinu skleníkovým plynom, má svoje skutočné korene v rozpade ekosystémov a skutočne tvorivá reakcia na zmenu klímy by sa preto mala orientovať v prvom rade na regeneráciu ekosystémov. V čase, keď vstupujeme na cestu k spoločenskej a ekologickej regenerácii, táto kniha prichádza s odvážnym a presvedčivým pohľadom na svet postaveným na integrite a cite pre posvätný rozmer prírody i života.
Ukážka z knihy: Úvod, 1. + 2. kapitola
.
V posledných desaťročiach sa objavili doslova desiatky kníh napísaných fyzikmi, filozofmi, psychológmi a teológmi s cieľom objasniť mimoriadne spojenie medzi najtvrdšou vedou, fyzikou, a najjemnejším náboženstvom, mysticizmom. Niektorí hovoria, že fyzika a mysticizmus rýchlo spejú k pozoruhodne podobnému pohľadu na svet. Iní tvrdia, že predstavujú komplementárne prístupy k tej istej skutočnosti. Skeptici zas namietajú, že nemajú spoločné vôbec nič. Moderná fyzika bola v skutočnosti použitá tak na potvrdenie, ako aj na popretie determinizmu, slobodnej vôle, Boha, ducha, nesmrteľnosti, kauzality, predestinácie či náboženstva. Kde sa však končia oprávnené paralely a začínajú neopodstatnené interpretácie? Môže nám fyzikálne skúmanie vonkajšieho sveta skutočne niečo povedať o vnútorných dimenziách ľudskej skúsenosti? A aký je vlastne vzťah medzi vedeckým poznaním a mystickým vhľadom do povahy skutočnosti? Americký filozof Ken Wilber (1949–) v úvode zborníka Kvantové otázky sebe vlastným, jasným, prenikavým a zároveň jednoduchým spôsobom osvetľuje vzájomný vzťah týchto dvoch oblastí.
Ukážka z knihy: kapitola O tieňoch a symboloch
Naša civilizácia stojí pred výzvami, ktoré nás vo všetkých oblastiach stavajú pred nutnosť prehodnotiť hodnotové východiská, na ktorých sme ju vybudovali. Existujúce naratívy a na ne naviazané inštitucionálne štruktúry sa tvárou v tvár týmto výzvam ukazujú ako stále menej účinné a nové, nárokom doby zodpovedajúce naratívy a inštitúcie ešte nevznikli, respektíve, neboli v dostatočnej miere implementované. Cieľom knihy Vladimíra Lobotku (1980) je priblížiť hlbinné pozadie tejto situácie. Zameriava sa pri tom na vzťah troch navzájom previazaných tematických okruhov. Prvým z nich sú životné cykly civilizací, vývoj vedomia a vplyv tvorivosti na kapacitu ľudských spoločenstiev pružne reagovať na nové vývojové podnety. Druhý sa orientuje sa na identifikáciu hlavných križovatiek spojených so svetonáhľadovými premenami západnej psyché a na pochopenie ich hlbšieho zmyslu v celkovom kontexte vývoja. Obsahom tretieho okruhu je komparatívne predstavenie práce hlavných dnešných vizionárov usilujúcich o sformovanie novej svetonáhľadovej paradigmy, ktorá by mohla byť východiskom pre civilizačný posun smerom k participatívnym formám spolubytia v ľudskom viac než ľudskom svete.
Ukážka z knihy: kapitola Kríza našej doby
Predstavte si, že vaša pamäť by sa scvrkla na výsek minulosti dlhý jeden mesiac. Nezasiahlo by to základné funkcie vašich kognitívnych a emočných centier, ale prišli by ste o hlbšie vzťahové väzby a komplexné city a myšlienky, ktoré sa formujú postupným vrstvením životných skúseností v čase. Vaša identita by sa scvrkla na žalostný tieň jej skutočnej hĺbky a bohatosti. Niečo podobné sa nám stalo vo vzťahu k našim vlastným duchovným a kultúrnym dejinám. Existenčný zmätok, strata zmyslu, hodnotové vykorenenie a neschopnosť vzťahovať svoj osobný príbeh k veľkému príbehu nášho sveta sú prejavom odpojenia našej psyché od jej hlbinných vrstiev. Výsledkom je veľká kríza identity, v ktorej sa naša civilizácia ocitla. Na jej prekonanie potrebujeme skutočné duchovné prebudenie – voči kráse sveta, vzácnosti našich ľudských darov a nesmiernej výsade žiť, tvoriť a milovať. Rozhodujúci krok k takémuto prebudeniu môžeme spraviť len my sami. Žiadna kniha ho za nás nespraví. Môže však vyčariť príbeh, ktorý uchváti našu imagináciu natoľko, že po takomto kroku začneme sami túžiť. A presne takýto účinok má príbeh, ktorý vo svojej knihe Vášeň západní mysli rozpráva Richard Tarnas (1950–).
Ukážka z knihy: kapitola Postmoderná myseľ