LEKTORI: EMIL VIŠŇOVSKÝ A EMIL PÁLEŠ

 

CIELE KURZU

Výsledky vedy sa k študentom dostávajú zväčša v hotovej, učebnicovo-autoritatívnej podobe, pričom sa celkom stráca zo zreteľa samotný priebeh genézy poznania, jeho historická podmienenosť a možnosti ďalšieho vývoja. Takýto postup postačuje pri inžinierskom štúdiu, kde hlavným cieľom je len prevziať hotové poznatky a aplikovať ich v praxi. Doba, v ktorej žijeme, však pred univerzitné vzdelanie kladie vyšší cieľ: vychovať myšlienkovo slobodných a mravne zodpovedných ľudí so schopnosťou tvoriť nové poznatky a samostatne posudzovať ich ľudskú hodnotu.

Jednou z ciest k rozvinutiu schopnosti slobodne myslieť a rozlišovať rôzne spôsoby prístupu človeka k svetu, je štúdium dejín vedy. Cieľom kurzu je spoznať príbehy veľkých objavov v ich kontexte – ako sa rodia, presadzujú a nakoniec prekonávajú. Ako sa formujú na pozadí myšlienkových zápasov svojej doby. Nazrieť do životopisov ich tvorcov a pochopiť osobný rozmer každého objavu. Uvedomiť si, ako je každý spôsob myslenia napriek svojej racionalite a empirickosti hlboko previazaný s hodnotami a estetickým cítením svojej doby a spoločnosti. Každá epocha si vytvára svoj vlastný kognitívny štýl, z ktorých každý má svoju čiastočnú oprávnenosť. Pochopiť príbeh vedy znamená podstúpiť dobrodružstvo myslenia a vo vlastnej duši prebudiť lásku k poznaniu.

 

OBSAH KURZU

V priebehu kurzu pristúpime k vede ako ku kultúrnemu fenoménu, ktorý nie je izolovaný od ostatných foriem a oblastí kultúry, a budeme pátrať po ich zmysle. Budeme svedkami zrodu vedeckej metódy a vášnivého zápasu súperiacich vedeckých koncepcií. Preskúmame ich spoločenské súvislosti a dôsledky. Budeme sledovať vývoj ľudských snáh o poznanie sveta od jeho magických počiatkov až po súčasnosť. Zistíme, že aj starovek mal svoj spôsob, ako organizovať skúsenosť do rôznych typov protovedy. Uvidíme, že rôzne civilizácie a kultúrne epochy vyvinuli svoj jedinečný kognitívny štýl, kladúc dôraz na niektorý aspekt skutočnosti alebo niektorú duševnú schopnosť (dôsledné pozorovanie, rozumová dedukcia a indukcia, analogické myslenie, cítenie, intuitívne vnuknutie, verbálna či priestorová inteligencia). Ukážeme si, ako sa základné intuície doby (obsiahnuté už v náboženských hodnotách či v umeleckej estetike) prejavovali v zameraní pozornosti na vybrané problémy a v spôsobe ich riešenia; ako je osobnostná štruktúra samotného tvorcu potrebná pre objav, no zároveň v ňom zostáva skryto prítomná a robí ho jednostranným. Priblížime si pohľady popredných teoretikov dejín vedy (Whitehead, Kuhn, Feyerabend, Foucault), integrálne teórie poznania (Komenský, Sorokin, Wilber) a budeme sa zaoberať problémom vedeckej pravdy. Budeme diskutovať o poučení z dejín vedy pre súčasný spôsob myslenia človeka a jeho prístupu k svetu.

  1. Čo je veda? Veda a kultúra. Veda ako kultúrny fenomén a problém.
  2. Vedecké objavy a osobnosť vedca. Psychológia tvorivosti, fázy tvorivého procesu. Osobnostné predpoklady geniality. Ako zostáva osobnosť bádateľa skryto prítomná v každom objave.
  3. Predvedecké formy kultúry (mýty, divinácia, astrológia, alchýmia, hippokratovská medicína). Obrazné vedomie ako kognitívny vývojový stupeň.
  4. Renesančná paradigma založená na analogickom myslení
  5. Vedecká revolúcia 17. storočia – zrod novovekej experimentálnej vedy.
  6. Epocha osvietenstva 18. storočia – veda ako ideologická sila. Romantická alternatíva k nej.
  7. Epocha 1. priemyselnej revolúcie 19. storočia – veda ako výrobná sila.
  8. Veda v ére 2. a 3. priemyselnej revolúcie 20. storočia – veda ako inštitúcia. Kvantovo-relativistický zlom a jeho dôsledky pre svetonázor súčasnosti.
  9. Veda v ére 4. priemyselnej revolúcie 21. storočia
  10. Súperiace kognitívne štýly (vlnové a časticové teórie svetla vo fyzike; gradualizmus a katasrofizmus v geológii; preformizmus a epigenéza v embryológii; darwinizmus a jeho alternatívy v biológii; genetický a sociálny determinizmus v antropológii; …. ekonomické teórie… apod.)
  11. Vnútorná štruktúra a celostné uchopenie vedy. Pojem paradigmy (Kuhn), epistémy (Foucault), sústavy pravdy (Sorokin), dominanty kolektívneho nevedomia (Jung). Integrálne teórie poznania (Komenský, Sorokin, Wilber).
  12. Hranice a zmysel vedy – veda ako budúcnosť ľudstva?

 

ZÍSKANÉ KOMPETENCIE

Samostatné kritické, konceptuálne a tvorivé myslenie, celostné chápanie súvislostí.

 

LITERATÚRA

Povinná

Černík, V., Viceník, J., Višňovský E.: (1997): Historické typy racionality. Iris.
Kuhn, T. S. (1981). Štruktúra vedeckých revolúcií. Pravda.
Feyerabend, P. K. (2001). Rozprava proti metodě. Aurora.
Páleš, E. (2015). Sofiológia ako príklad integrálnej vedy a vzdelávania v tradícii Slovanov. Spiritual Studies.
Whitehead, A. N. (1989). Veda a moderný svet. Pravda.

 

Odporúčaná

Brockman, J. (2004). Příštích padesát let. Věda v první polovině 21. Století. Praha: Dokořán.
Hacking, I. (2006). Sociálna konštrukcia – ale čoho? Bratislava: Kalligram.
Latour, B. (2003). Nikdy sme neboli moderní. Bratislava: Kalligram.
Rousseau, J.-J. (2011). Rozprava o vedách a umeniach. Bratislava: VSSS.
Snow, C. P. (1998). The Two Cultures. Cambridge: CUP.
Whitehead, A. N. (2000). Dobrodružstvo idejí. Praha: Oikoymenh.