LEKTOR: VLADIMÍR LOBOTKA

 

CIELE PREDMETU

Doba, v ktorej žijeme je viacerými mysliteľmi označovaná ako druhá axiálna éra a pokiaľ ide o kvantitu, no predovšetkým o kvalitu zásadných existenčných výziev, pred ktoré kladie celú našu planetárnu spoločnosť, je naozaj bezprecedentná. Tak ako v prípade všetkých minulých zlomových bodov, ktoré už naša spoločnosť úspešne prekonala, aj v prípade týchto výziev, ktoré prakticky v každej oblasti ľudskej činnosti poukazujú na zásadné systémové problémy, kľúčovým faktorom rozhodujúcim o výsledku tohto stretu bude naša tvorivosť. Ak dokážeme načrieť do hlbín, z ktorých pramení naša schopnosť nazerať na svet stále novým spôsobom, nachádzať skryté vzory a odhaľovať jemné spojitosti medzi zdanlivo nesúvisiacimi fenoménmi, a premieňať nové, plodné myšlienky na skutočnosť, kríza sa môže stať šancou vedúcou k novej ére spoločenského rozkvetu.

Keďže autenticky nové impulzy nie je vo väčšine prípadov možné nájsť v už etablovanom a inštitucionalizovanom systéme hodnôt, ktorý predstavuje len petrifikovaný odraz toho, čo bolo novosť-nesúcim impulzom v minulosti, kľúčová otázka je: Ako v dnešnom hodnotovom chaozme a intelektuálnej záplave navzájom často celkom protichodných ideí rozlíšiť impulzy so zásadným potenciálom stimulovať autentickú tvorivosť od ich napodobenín, ktoré fakticky len replikujú a konzervujú status quo? Historicky mali takéto impulzy zväčša charakter zdanlivého „bláznovstva“, pretože boli zasadené do rámcov, ktoré radikálne presahovali hranice toho, čo bolo v danej spoločnosti považované za mysliteľné a možné. Rovnako tomu bude s veľkou pravdepodobnosťou i teraz. V priebehu kurzu sa pokúsime nájsť odpoveď nielen na túto otázku, ale aj na otázky ako: Má celý doterajší vývoj nejaký zmysel? Aký? Čo nám môže pomôcť v sebe rozvinúť kvality potrebné na to, aby sme sa, ako jednotlivci, aj ako celé ľudské spoločenstvo, mohli povzniesť k novému tvorivému vzletu?

 

OBSAH PREDMETU

Väčšina súčasných mysliteľov reflektujúcich pozadie početných výziev, s ktorými je naša planetárna civilizácia v stále vyššej miere konfrontovaná, nejde ďalej, než k analýze jej povrchových symptómov v oblasti ekonomiky, politiky alebo ekológie. Hoci to, či určitá civilizácia bude rozkvitať, alebo chradnúť, súvisí predovšetkým s tým, aké hodnoty sú v tej, či onej civilizácii vyznávané, oblasť kultúry a jemnejšie faktory ako kultivácia vedomia, autentická tvorivosť, empatia a vôľa k zmyslu a dôstojnosti, v ich dielach prakticky absentujú. Práve zameranie sa na tieto kvality tvorí jadro myslenia filozofov kultúry A. Toynbeeho, P. Sorokina, G. W. F. Hegela, J. Gebsera, K. Wilbera a N. Losského. Prostredníctvom čítania vybraných pasáží ich diela a následných diskusií si priblížime tak základné princípy dynamiky činnej v procese vzostupu a úpadku historických civilizácií, ako aj hlbšie aspekty spojené s postupným vývojom vedomia celého ľudstva. Zároveň si ukážeme, ako toto poznanie využiť pre hlbšie pochopenie a lepšiu orientáciu v dnešnej spletitej dobe plnej turbulentných zmien.

 

  1. Kultúrna tvorivosť a jej úloha v životnom cykle civilizácií 1 (A. Toynbee)
  2. Kultúrna tvorivosť a jej úloha v životnom cykle civilizácií 2 (A. Toynbee)
  3. Socio-kultúrna dynamika a umenie (P. Sorokin)
  4. Socio-kultúrna dynamika a filozofia (P. Sorokin)
  5. Socio-kultúrna dynamika a etika (P. Sorokin)
  6. Archaická štruktúra vedomia (J. Gebser & K. Wilber)
  7. Magická štruktúra vedomia (J. Gebser & K. Wilber)
  8. Mýtická štruktúra vedomia (J. Gebser & K. Wilber)
  9. Mentálna štruktúra vedomia (J. Gebser & K. Wilber)
  10. Integrálna štruktúra vedomia (J. Gebser & K. Wilber)
  11. Hegelov a Lessingov prístup k dejinám (G. W. F. Hegel & G. E. Lessing)
  12. Náuka o reinkarnácii a jej implikácie pre dejiny (N. Losskij)

 

ZÍSKANÉ KOMPETENCIE

Účastníci sa v priebehu kurzu naučia rozlišovať medzi prejavmi rôznych štruktúr vedomia príznačných pre jednotlivé vývojové štádiá, ktorými ľudstvo v priebehu svojich dejín prechádzalo. Ukážeme si, akú podobu tieto štruktúry naberajú v individuálnej psychológii a zároveň sa naučíme jasnejšie vnímať jemnejšie súvislosti, ktorých poznanie je hlavnou podmienkou pre chápanie výziev spojených s našou dnešnou dobou.

 

LITERATÚRA

Povinná

Feuerstein, G. (1987). Structures of Consciousness. Integral Publishing.
Lessing, G. E. (1908). Education of the Human Race. Teachers College Columbia University.
Losskij, N. (2004). Nauka o reinkarnaci. Refugium.
Sorokin, P. (1948). Krize naší doby. TVD Československého obchodnictva.

(texty budú dodané v elektronickej verzii)

 

Odporučená

Capra, F. (2002). Bod obratu. Dharmagaia.
Diamond, J. (2011) Collapse: How Societies Choose to Fail or Succeed. Penguin Books.
Gebser, J. (1986). The Ever-present Origin. Ohio University Press.
Hegel, G. W. F. (2004). Filosofie dějin. Nová tiskárna Pelhřimov.
Popper, K. (2000). Bída historicismu. Oikoymneh.
Sorokin, P. (1970). Social and Cultural Dynamics. Sargent.
Spengler, O. (2010). Zánik Západu. Academia.
Toynbee, A. (1987). A Study of History (ed. Somervell D.C). Oxford University Press.
Tarnas, R. (2015). Vášeň západnej mysle. Ballantine Books.
Wilber, K. (1995). Sex, Ecology, Spirituality. Shambhala.
Wilber, K. (1996). Up from Eden. Quest Books.
Wilber, K. (2010). Stručná historie všeho. Triton.