Janka Vaculčiaková & Petr Hadač

V čom je podľa vás naša doba jedinečná a ako vnímate výzvy, pred ktorými ako spoločnosť stojíme?

Janka: Za veľké pozitívum považujem vedecko-technický rozvoj, ktorý nám rozšíril možnosti vo všetkých oblastiach života. Prebieha intenzívny proces individualizácie, vnímame viac seba, máme veľa možností, rýchly prístup k informáciám, môžeme napredovať, rozširovať si pohľad, učiť a realizovať sa v krátkom čase. Pohybujeme sa medzi polaritami a výzvy sú pre mňa o balansovaní medzi nimi. Môžeme prechádzať od Ja k My, od mať k byť, od rozumu k emóciám a pocitom, od hmoty k spiritualite, od oddeľovania a vymedzovania sa k spájaniu, od strachu zo zániku k odvahe meniť a vytvárať nové, od počítača do prírody, od pasivity k aktívnemu prístupu, od izolácie k socializácii, od pochopenia mužov k záujmu o ženy. Presne tak ako každý z nás potrebuje v rámci svojho vývoja s vyšším uvedomením si možností, súvislostí, príležitostí. Následne môžeme vytvárať nový a zdravší priestor pre život nás a našich detí.  

Petr: Na plošnej úrovni sme omnoho viac než kedykoľvek predtým ochotní skúmať ľudskú povahu. Donedávna to bola len doména vedcov, hlavne psychológov, filozofov a podobne. Dnes máme všetci informácie a máme pre ne rôzne distribučné kanály, od kníh cez kurzy, až po sociálne siete. To, čo vnímam ako veľkú výzvu je pustenie starých a známych vzorcov a vstúpenie do sveta nových možností. Pritom je ale potrebné nezabudnúť na našu históriu a korene, aby sme nenaleteli ilúziu, že to, čo chceme my, chce aj zvyšok sveta. Každý – od jednotlivca až po národ či svetadiel – má svoj vlastný vývoj a to je treba vidieť, uznávať a rešpektovať. Ďalšia výzva, ktorá s tým priamo súvisí je prestať “páchať” dobro a nerušiť ostatných v ich prirodzenom tempe rastu neprimeraným tlakom a očakávaním výsledkov, na ktoré ešte nie sú pripravení. Ponúkať cestu rozvoja, pozývať na ňu každého, no pritom rešpektovať, ak chce ísť úplne inou cestou.

Mužsko-ženské role v posledných desaťročiach prešli zásadnými premenami a je celkom bežné, že sa v tejto oblasti cítime zmätení a neistí. Aká bola vaša cesta k tejto téme?  

Petr: Mňa k tejto téme zrejme viedlo už rodinné prostredie môjho detstva. Medzi našimi bol vzťah mizerný a ja som tým veľmi trpel. Stručne povedané, viedlo ma to k túžbe porozumieť vzťahom medzi mužmi a ženami. Významnú úlohu v tom tiež hrala moja prvá láska. Po našom rozchode som nebol schopný byť vo vzťahu naozaj šťastný a cítiť v ňom svoju rolu. Spätne som si to popísal tak, že sme boli skôr intímni priatelia s vyhliadkou na obyčajný život našich rodičov. Ja som ale nechcel život, respektíve vzťah mojich rodičov, toho som sa desil. Veľkým prelomom bol pre mňa ročný výcvik Mužská sila, ktorý som absolvoval v roku 2014 a som v ňom aktívny aj naďalej. Do minulého roka ako asistent, ale zároveň od roku 2017 tento výcvik vediem na Slovensku a tento rok aj na Morave. No a čím viac o tejto oblasti viem, tým lepšie spoznávam aj seba, tým lepšie komunikujem s ostatnými a lepšie, povedal by som viacerými zmyslami a receptormi ich vnímam.

Janka: U mňa to bolo podobné. Náročné osobné skúsenosti ma viedli k hlbšiemu vnímaniu vzťahov a začala som hľadať spôsoby, ako žiť vo vzťahoch šťastnejšie. Začala som sa vzdelávať aby som naplnila svoju túžbu po poznaní a mohla robiť zmeny, ktoré som cítila, že sú nutnosťou. V tomto náročnom období som organizovala vzdelávacie akcie, prizývala lektorov a neskoršie som otvorila prostredie pre stretávanie sa ľudí v podporných skupinách, ktoré som aj sama viedla. Išla som od seba a smerovala k iným, vlastná skúsenosť a nepretržité vzdelávanie ma doviedlo k mojej práci, v rámci ktorej posledných dvanásť rokov vytváram prostredie v podporných skupinách pre ženy a ich osobné témy, kde podstatnú časť tvoria témy vzťahov. Dáva mi veľký zmysel otvárať témy, o ktorých bežne nehovoríme, rozširovať pohľad na život, spoznávať a následne iniciovať potrebné zmeny, spájať a podporovať ľudí, vytvárať komunity.

Celá vaša práca sa točí okolo snahy prinavracať do ľudských životov kľúčové témy, ktoré sme z našej skúsenosti vytesnili. Vytesnili sme ich z rodinných interakcií aj zo vzdelávacieho procesu. Aké podľa vás zásadné zručnosti a schopnosti, ktorými by mal každý človek disponovať a nakoľko vnímate, že sa rozvoju týchto kvalít na školách venuje priestor?

Petr: Veľmi dôležité je vedieť načúvať! Načúvať druhým, sebe samému i prírode okolo nás. Schopnosť vnímať druhých objektívne, oslobodzovať ich zo škatuliek, do ktorých sme ich uzavreli na základe vlastných predsudkov. Schopnosť čeliť svojim tieňom, uvedomovať si ich, učiť sa z nich a nepodliehať im každý deň. Vidím napríklad to, ako nám často velí strach, ako mu podliehame. Je to cítiť z každých TV správ a z každých volieb. Keď všetci pochopíme vlastné strachy a naučíme sa s nimi pracovať, nebudeme potrebovať politikov, ktorí nám tvrdia, že naše strachy vyriešia za nás. Potrebujeme poznať vlastné hlbinné potreby, ktoré vytvárajú priestor pre naše prirodzené hranice. O tie sa musíme starať, komunikovať je, byť v tomto ohľade čitateľní. Dnešné vzdelávanie toto vôbec neobsahuje. Je to najmä o jednotlivých učiteľoch – niektorí niečo z toho poznajú zo svojho života a vedia to žiakom ukázať. A koľkokrát je to potom to jediné, na čo tí študenti spomínajú po zvyšok svojich životov. Nie na bifľovanie látky, ale na pamätné vety, ktoré ich učitelia povedali mimo látku.

Janka: Počúvam ľudí a pozorujem, po čom túžia, čo im chýba. Často hovoria o prijatí, pozornosti, pochopení, láske, radosti, prirodzenom spôsobe života, pokoji, o čase, ktorý môžu venovať svojim partnerom, deťom. Mne sa to spája s potrebou rovnováhy, ktorá je v našich životoch narušená. Nastoliť rovnováhu môžeme aj pomocou vzdelávania. Pre mňa to znamená podporiť v školskom prostredí sociálne zručnosti, kontakt s prírodou a rešpekt k nej, spoluprácu medzi ľuďmi na princípe spájania talentov a odlišností, podporovať spojenia medzi generáciami, oživovať tradície. Určite by som podporila zážitkové vzdelávanie. Hrami, pohybom, tvorením získavame v bezpečnom prostredí vlastnú skúsenosť, aktivujeme  potenciál, overujeme si schopnosti, budujeme sebadôveru, učíme sa zažívať úspech a reagovať na neúspech. Začínať takto od seba, môže byť prvým krokom k zmenám v každodennej realite.

Prečo je v tomto kontexte dôležité aby mali učitelia zvládnuté témy, okolo ktorých sa točí váš workshop?  

Janka: Môžeme odovzdať len to, čo poznáme a čo žijeme my sami. Vzdelávanie je dôležité pre žiaka, pre učiteľa, pre lektora, sprievodcu, pre každého z nás. Čím širší pohľad na život máme, čím viac vnímame princípy, ktoré sú súčasťou vzťahov, čím samozrejmejšie ich žijeme v každodennej realite, tým ľahšie sa nám orientuje aj vo vzťahoch. Všetci sme denne zainteresovaní v mužsko – ženských vzťahoch, všetci sme na jednej lodi. A navzájom sa môžeme jeden od druhého inšpirovať len za predpokladu, že sa dokážeme stretať a vytvárať bezpečné prostredie podporujúce rozvoj múdrosti. Schopnosť vytvárať takéto bezpečné prostredie je pri povolaní učiteľov kľúčová pre celú ich prácu. Seba ale za učiteľku nepovažujem, pokladám sa skôr za sprievodkyňu, ktorá vytvára prostredie k tomu, aby ľudia sami objavili, čo potrebujú pre svoju každodennú realitu.

Petr: Podľa mňa je to dôležité z viacerých dôvodov. Školstvo trpí unifikáciou – všetci musia mať rovnaké výsledky, rovnaké myslenie atď. Existuje šablóna, podľa ktorej sa musí študentovo “cesto” vytvarovať a upiecť, aby potom “z neho niečo bolo”. Lenže to odporuje ľudskej povahe. Ak chcú učitelia dobre plniť svoju úlohu sprievodcov a mentorov dobre, musia byť zároveň psychológmi. Ak napríklad bude učiteľ pramálo vedieť o tom, čo sa deje s človekom v pubertálnom veku, potom pre neho nebude mať pochopenie. Pokiaľ nebude vedieť, že už to nie je dieťa, ale človek v prechode do dospelosti, ktorý potrebuje byť videný, potrebuje podporu starších a hlave prítomnosť zrelých dospelých, pokiaľ nebude nič vedieť o cyklickosti dievčat atď., potom môže z takej nevedomosti u študentov spôsobiť množstvo zranení a tráum. Môže sa správať veľmi nefér pri posudzovaní snahy študentov niečomu sa naučiť. Nebude schopný sa na nich naladiť a komunikovať jazykom, ktorému by rozumeli. Ak to naopak dokáže, potom sa z neho stane prirodzená autorita a bude môcť študentov skutočne viesť, podporovať v ich štúdiu.

Nakoľko je váš workshop prínosom pre ľudí, ktorí sa nepohybujú v oblasti vzdelávania? Samozrejme, väčšinou majú deti a ako rodičia všetky tie zručnosti, o ktorých ste hovorili, potrebujú ešte viac než učitelia. Nakoľko ich ale dokážu využiť aj vo svojej práci?

Petr: Z workshopu si účastníci odnesú napríklad hlbšie pochopenie rozdielov medzi mužmi a ženami, vďaka ktorému sa budú schopní oslobodiť od rôznych foriem sexizmu, pubertálnych narážok a negatívneho zmýšľania o kolegoch v práci.

Janka: Workshop poslúži účastníkom osobne. Prinesie nové podnety, informácie, inšpirácie do ich partnerských životov, rozšíri pohľad na vzťahový život. Účastníci sa lepšie  spoznajú pomocou zážitku, uvedomia si svoje reakcie, spôsob premýšľania, svoje schopnosti. Naučia sa vedomejšie vnímať rozdiely medzi ženami a mužmi a budú lepšie rozumieť odlišnostiam. Podporia svoje komunikačné zručnosti, zažijú skupinové zdieľania naučia sa oceňovať jeho možnosti. Vystúpia zo svojej zóny komfortu, no zároveň si budú môcť dopriať čas pre seba. A všetko, čo spoznajú bude môcť preniesť do svojho každodenného života.   

Aké je miesto vášho workshopu v programe Nový príbeh a ako vnímate program samotný?

Petr: Vediem výcvik Mužská sila, ktorý je len pre mužov. Ak by sme tam mali medzi účastníkmi len jednu jedinú ženu, celá atmosféra by sa zmenila, všetky pravidlá skupiny by tým bola ovplyvnené, až podmienené. Stačí, keď nám varí kuchárka – žena – a už je to vidieť, počuť a cítiť pri každej prestávke na jedlo. Proste muži a ženy sú iní. Rovnocenní, rovnoprávni, to všetko áno, ale sme iní, máme iné tendencie, máme iné dominantné kvality. A tiež všetci máme vnútorného muža a vnútornú ženu – zjednodušene povedané, všetci máme mužské i ženské kvality. A to je potrebné poznať a pracovať s tým, aby sme dokázali rozvíjať našu empatiu a spolužitie s opačným pohlavím. A tiež s ľuďmi, ktorí majú iné ako heterosexuálne založenie. Patrí to jednoducho k základným stavebným kameňom ľudskej podstaty. Kurzy a workshopy zahrnuté do programu pre prácu s týmito kvalitami vytvárajú veľmi dobrý kontext.

Janka: Mužsko-ženské vzťahy sú súčasťou našej každodennej reality. Všade sa o nich hovorí, píše, hľadáme možnosti a príležitosti ako ich žiť prirodzenejšie a spokojnejšie. Sú príležitosťou na rast individuálny, rast vzťahu, aj rast spoločnosti. Môžeme podporiť vzájomné porozumenie, prijatie odlišností i mužsko-ženskú spoluprácu. Tvorenie v týchto polaritách má veľkú silu prinášať nové možnosti. Tento program ma oslovil práve spájaním sa. Toto spojenie má veľa rovín. Ide o spojenie ľudí, ktorí majú, čo povedať, o spojenie mužov a žien, o generačné spojenie, o spojenie rôznorodých odborov, o spojenie histórie so súčasnosťou, o spojenie technického rozvoja s prírodou. Ide o integráciu, ktorá prinesie rozšírený a komplexný pohľad na témy, ktoré aktuálne spoločnosťou rezonujú a zároveň sú každodennou súčasťou bežného ľudského života. Čo viac môžeme urobiť pre svoje deti, ako priniesť aktuálny a rozšírený pohľad na oblasti života, ktoré oni budú vytvárať ďalej?    

Takže, v kocke, čo bude ovládať absolvent vášho workshopu?

Janka: Absolventi sa dozvedia o cykloch ženského života. Ženský život má svoje vývojové štádiá, môžeme ich nazvať aj obdobiami života, ktorými prechádzame. Začíname obdobím dievčaťa, prechádzame do materského obdobia, do obdobia zrelých žien, kráľovien, ktoré poznajú samé seba a odovzdávajú to, čo poznajú širšej spoločnosti a nakoniec sme všetky v období múdrych žien, ktoré spoznali celý cyklus, prijali polarity života a smrti. Pomocou cyklickosti si môžeme uvedomovať svoj denný cyklus a  biorytmus, mesačný cyklus a svoju premenlivosť, môžeme seba vnímať v spojení s prírodou a prirodzenejšie vnímať to, čo sa deje v nás. Zistíme, že v každom z období sa učíme niečo iné, rozvíjame svoje schopnosti a zručnosti, aby sme dokázali kráčať životom podľa svojich predstáv a potrieb a pritom napĺňali svoje úlohy ženy v partnerstvách, v rodinách, v spoločnosti. Absolventi budú zároveň viac vnímať rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré súvisia so správaním, s premýšľaním, konaním. Zameriame pozornosť na porozumenie týmto odlišnostiam, vzájomné prijatie a spôsoby vzájomnej komunikácie, spolupráce, podpory.

Petr: Janka to myslím vyjadrila dobre, preto len zhrniem niekoľko nosných kvalít. Absolvent nášho workshopu bude celistvejší a bude bohatší, pretože bude vnímať väčšiu časť vlastnej kapacity, bude lepšie poznať sám seba. Bude empatickejší k opačnému pohlaviu, ale aj k ľuďom rovnakého pohlavia.