Ku komplexnosti navzájom prepojených výziev, ktorým čelíme, je potrebné pristupovať systémovo. Na to, aby organizácie, komunity, firmy a vlády boli schopné adekvátnym spôsobom reagovať na zmeny okolo nás, je potrebné sa zameriavať nielen na možné krátkodobé reakcie na symptómy týchto výziev, ale aj na ich hlbinné štrukturálne a systémové príčiny. Konceptuálny rámec Troch horizontov, vyvinutý členmi International Futures Forum, predstavuje účinný nástroj, pomocou ktorého môžeme uvažovať systémovo, s plným vedomím komplexnosti situácie, v ktorej sa nachádzame. Opisuje tri základné perspektívy a spôsoby realizácie, aj to ako sa ich vzájomné vzťahy vyvíjajú v čase. Ak pri našom uvažovaní o budúcnosti zohľadníme hodnotové systémy každej z týchto perspektív, výsledkom bude hlbšie vzájomné porozumenie, na ktorom bude možné pri spolupráci na dizajne a zavádzaní transformatívnych inovácií stavať.
Horizont 1 (H1) predstavuje dnes dominantné systémy, pri ktorých začínajú byť zreteľné prejavy úpadku a stále častejšie cykly krízy, striedané s dočasnou stabilizáciou. Inovácie, ktoré ho charakterizujú sú zamerané na udržanie status quo.
Horizont 2 (H2) predstavuje svet v prechode – podnikavý a kultúrne tvorivý priestor už existujúcich technologických, ekonomických a kultúrnych inovácií schopných H1 v rôznej miere narúšať a premieňať spôsobom, ktorý môže mať regeneratívne, neutrálne, ale aj degeneratívne socio-ekologické účinky.
Horizont 3 (H3) vyjadruje to, ako si predstavujeme zdravý svet. Túto budúcnosť zatiaľ nedokážeme definovať vo všetkých jej detailoch, no intuitívne môžeme vnímať, aký typ hlbinných premien je pred nami i to, ktoré z dnešných sociálnych, ekologických, kultúrnych a technologických inovácií môžu predstavovať zárodky tejto budúcnosti.
Horizont 1 je založený na praktikách a postupoch, ktoré dlho fungovali, no tvárou v tvár novým výzvam sa ukazujú ako stále menej použiteľné. Ak chceme začať tvoriť regeneratívnu kultúru, naše vzdelávanie, výroba a spotreba, zdravotníctvo, komunikačná, dopravná a obytná infraštruktúra, všetky tieto systémy a služby, ktoré ponúkajú, bude potrebné transformovať. K tejto premene však musí dôjsť postupne, bez narušenia chodu základných služieb. Tie tvoria základňu, ktorej ďalším rozvojom je možné spustiť premenu a zároveň sa vyhnúť systémovému kolapsu a často regresívnym účinkom náhlej revolúcie.
Horizont 3 z perspektívy súčasnej situácie opisuje regeneratívny systém budúcnosti. Keďže proces kultúrnej evolúcie a transformácie je kontinuálny, ani večné udržiavanie H3 nie je možné. Tak ako sa budeme k H3 približovať, i on začne upadať a zaostávať v adaptácii na zmeny a to isté platí aj o jeho schopnosti zmeny anticipovať. V čase, keď dosiahneme stupeň kultúrnej zrelosti, ktorý dnes označujeme ako H3, sa tento horizont stane novým H1 a my budeme čeliť novým výzvam vedúcim k novej H3 perspektíve. Púť k udržateľnej regeneratívnej budúcnosti je tvorená nekonečnou sériou stúpajúcich vrcholov. Keď v rámci našej mapy horizontov dosiahneme najvyššiu časť zeleného vrcholu (H3), ocitneme sa na červenej pôde nového H1, pred ktorým sa roztvárajú ďalšie horizonty plné nových možností.
Žiadne riešenie nie je finálne. Pre rozvíjanie vedomia budúcnosti je potrebná otvorenosť voči kontinuálnemu učeniu sa a transformácii.
Zmena z už etablovaného prvého horizontu k celkom novým kvalitám, ktoré prináša tretí horizont, prebieha prostredníctvom prechodného druhého horizontu. H2 perspektíva vidí v nedostatkoch H1 príležitosti a zameriava sa na ukotvovanie vizionárskych možností pomocou konkrétnych praktických krokov. Keďže H2 inovácie sú zasadené do ekonomickej klímy a mocenských štruktúr ovládaných H1, množstvo H2 inovácií bude nevyhnutne slúžiť H1 cieľom. V budovaní stabilného mosta medzi H1 a H3, pomocou ktorého by bolo možné vysoké H3 vízie pretaviť do podoby hmatateľných, presvedčivých a pozitívne nákazlivých riešení, uspeje len malé percento inovácií. Preto je celkom užitočné H2 inovácie rozdeliť do dvoch kategórií. Prvú kategóriu možno označiť ako H2 mínus. H2- inovácie menia zaužívané postupy a dočasne narúšajú bežný stav vecí, toto narušenie ale nevedie k hĺbkovej systémovej transformácii. Druhá kategória je H2 plus. H2+ inovácia zvyčajne narúša H1 (status quo) prostredníctvom lepšieho typu riešení, ktoré vytvárajú priestor pre hlbinné štrukturálne zmeny a transformáciu systému (H3).
Príklad: zásobovanie národnej energetickej siete pomocou plošných veterných elektrární je na jednej strane prejavom H2+ stratégie prechodu na systém postavený na 100% obnoviteľnej energii, na druhej strane je ale zároveň H2- inováciou zaseknutou v H1 obmedzeniach, pretože štrukturálne podporuje centralizovaný energetický systém. Príkladom autentickej H2+ inovácie v tejto oblasti by bola pružná a rezilientná kombinácia viacerých decentralizovaných energetických technológií kombinujúcich napojenie na zdieľanú sieť s možnosťou nezávislosti.
Jasné rozlišovanie medzi H2- a H2+ inováciami je pri tvorbe stratégií vedúcich k regeneratívnej kultúre kľúčové. Dôležité je ale aj oceňovanie H1 a H2- inovácií, ktoré počas tohto prechodu vychádzajú v ústrety bežným operatívnym potrebám. Tento prístup zároveň umožňuje vytvárať nový príbeh nielen presiahnutím, ale aj zahrnutím toho starého. Zároveň slúži ako ochrana pred tým, že nastúpime revolučnú, nie evolučnú cestu, ktorá by v nás mohla umocniť anachronické uvažovanie my-proti-nim. Plošne rozšírené, kultúrne kreatívne behaviorálne zmeny a posuny vo videní sveta nastávajú, len ak zahŕňajú každého.
Keďže každý z Troch horizontov je prítomný v každom bode časovej osi a to, čo sa mení, je skôr ich relatívna častosť výskytu, schopnosť jasne rozlišovať medzi ich pozitívami aj negatívami nám môže slúžiť aj ako pozvánka na konštantné vyhodnocovanie toho, ktoré aspekty starého systému je hodné zachrániť. Ľudstvo v mene pokroku veľmi často odsudzuje múdrosť minulosti. Výsledkom je, že v reakcii na nefunkčné aspekty bežného stavu vecí sa miesto zachovania dobrých a funkčných prvkov toho starého a ich následného tvorivého prepojenia s tým novým často len preklopíme do ďalšieho extrému. Červená čiara na pravej strane obrázku č. 1 predstavuje práve tieto funkčné aspekty a štruktúry H1, ktoré sa oplatí udržať a pretvoriť. Podobne, zelená línia H3 na ľavej strane obrázku, nám pripomína, že „budúcnosť je už tu, len je nerovnomerne distribuovaná.“
Nech už ide o kolaboratívnu spotrebu, distribuovanú ručnú výrobu, sociokratické systémy riadenia, restoratívnu spravodlivosť, mediálnu podporu komplementárnej výmeny na lokálnej, regionálnej a globálnej úrovni, prácu na cirkulárnej a regeneratívnej ekonomike, mestské iniciatívy a ekokomunity zamerané na prechod k udržateľnosti alebo prácu ekomiest na bioregionálnom rozvoji, príklady takýchto zárodkov budúcnosti sú všade okolo nás. Najjednoduchší spôsob ako prechod k regeneratívnej kultúre urýchliť, je tieto zárodky budúcnosti v prítomnosti identifikovať a pracovať na podpore a šírení transformatívnych inovácií vychádzajúcich z takýchto vizionárskych experimentov.