KOORDINÁTOR: VLADO LOBOTKA
Verejný priestor je dnes často vnímaný ako niečo anonymné, cez čo sa ľudia jednoducho počas dňa presúvajú z miesta na miesto. Tvoria si k nemu len slabý vzťah a tomu zodpovedá aj jeho stav je často zanedbaný a absentujú v ňom prvky, ktoré by ľudí pozývali k spoločnej tvorbe a k dialógu o krajšej budúcnosti. Oproti tomu, verejný priestor naplnený krásou a zmyslom má schopnosť očariť a obohatiť naše vnímanie sveta i nás samých. Okoloidúcich pozýva k tomu, aby sa zastavili a začali si tvoriť vzťah nielen s priestorom, v ktorom žijú, ale aj s ostatnými ľuďmi, s ktorými ho zdieľajú. To predstavuje základnú podmienku naštartovania ďalších participatívnych občianskych procesov.
Prvou fázou projektu je pozvanie žiakov a študentov k účasti na tvorivom cykle malieb a kresieb, v rámci ktorého budú môcť ukázať, ako si predstavujú Krajší svet – svet, v ktorom by v budúcnosti chceli žiť (jedným zo zdrojov inšpirácie pre proces by mohli byť myšlienky amerického environmentálneho mysliteľa Charlesa Eisensteina). Paralelne s týmto tvorivým procesom budú v mestskom priestore identifikované zanedbané plochy a počmárané, bezduché miesta (prázdne múry, steny), ktoré čakajú na svoje prebudenie. V druhej fáze projektu budú z diel, ktoré samotní žiaci a študenti vyhodnotia ako najlepšie, vytvorené inštalácie pouličného umenia, ktoré budú prenesené na vytipované plochy. Proces možno ďalej rozširovať, buď jeho každoročným opakovaním, alebo zaangažovaním stále širších vrstiev verejnosti. Proces tvorby obrazov krajšieho sveta začnú naše deti a mladí, no pridať sa k nemu postupne môžu všetci obyvatelia miest, ktorí majú chuť aktívne formovať ich tvár.
Prevedenie malieb môže mať rôzny charakter: môžu byť do verejného priestoru začlenené prostredníctvom ich prepojenia s funkčnými štruktúrami (lavičky, zastávky), obmieňaných inštalácií (mandaly) alebo formou murálov (grafitti/maľba). Možnosťou sú tiež estetické prvky, ktoré by pracovali s existujúcimi črtami v prostredí – škáry, pukliny či stožiare mestského osvetlenia. Línia umenia vo verejnom priestore môže byť synergicky podporená líniami organického dizajnu vo verejnom priestore a zelenej renesancie na školách, ktorých kombinácia môže katalyzovať zmenu k novému typu myslenia a vzťahovania sa k prírode, práci, verejnému priestoru, ale predovšetkým k sebe samým. Línie sú pozvaním k novému, sviežemu uchopeniu toho, kým skutočne sme a k pretváraniu priestoru mesta do podoby živého, zdravými vzťahmi pretkaného organizmu.