Enzo Essenza

Dystópia, utópia, protópia. Tieto slová nie sú práve bežné a bežný nie je ani kontext, v ktorom s nimi pracuješ. Ako si sa dostal téme, ktorej sa v svojom workshope venuješ?

Môj workshop sa točí okolo jednej veľkej otázky, ktorú je veľmi ťažké zodpovedať: budúcnosť. Budúcnosť v celom nami uchopiteľnom spektre možností, ktoré sa týkajú jednotlivcov, rodín, organizácií, dedín, miest, národov, medzinárodného spoločenstva i Zeme ako celku. Uchopiť túto šírku v priebehu jedného workshop je náročné, ale práve toto tvorí skutočnosť, v ktorej sú zasadené naše životy.

Záujem o budúcnosť si nesiem už od môjho detstva. Bol som jedným z ľudí, ktorí si mysleli, že prechod medzi miléniami bude problematický. Mýlil som sa. Prebehol hladko, pretože väčšina inštitúcií sa naň pripravila. Vlády a firmy vynaložili obrovské množstvo prostriedkov na podporu počítačových technológií, ktoré nám pomohli do nového milénia vstúpiť bez väčších ťažkostí. Dnes, o dvadsať rokov neskôr sa môžeme pýtať: sme rovnako dobre pripravení na budúce výzvy, ktoré svojou komplexnosťou nesmierne prevyšujú pochybnosti spájané s vstupom do nového tisícročia? Skúmanie rôznych scenárov budúcnosti má pre mňa viacero rozmerov. Z profesionálneho hľadiska sa venujem dizajnu inštitúcií a networkov, ktoré by v budúcnosti mohli slúžiť rozvoju vyššieho ľudského potenciálu. Je to jednoducho moja životná vášeň. Dôležitý je pre mňa i osobný rozmer. Na osobnej úrovni som na turbulentné scenáre budúcnosti veľmi slabo pripravený. Spolu s mojou rodinou si nepestujeme vlastné jedlo. Ak by boli obchody po dlhší čas zatvorené, nemali by sme čo jesť. Ak by prestala fungovať i dodávka pitnej vody, mali by sme vážne problémy. Nie sme pripravení na možnosť straty množstva výhod prosperity, na vzácnosť zdrojov, na infláciu a na prázdny bankový účet. Nie sme pripravení na stratu politickej stability a výsad demokracie. Myslím, že podobne je na tom množstvo ľudí. Sme zvyknutí na to, že polícia je tu na to, aby nás chránila. Keď sa však pozrieme napríklad na Turecko, vidíme ako ľahko je možné stratiť demokraciu a ako rýchlo sa môžu bezpečnostné zložky obrátiť proti svojim vlastným občanom. Ešte nikdy sme nestáli pred tak komplexnou sústavou výziev ako dnes. A ešte nikdy nebola človeku zverená taká výsada vedome formovať svoju budúcnosť akej sa môžeme tešiť dnes. Aký zaujímavejší a dôležitejší predmet štúdia si možno predstaviť? 😉

Hovoríš o veľkých výzvach doby. Ako našu dobu vnímaš a aké sú podľa teba hlavné výzvy, ktoré ako spoločnosť musíme prekonať?

Napriek tomu, že mnoho inštitúcií stále funguje moderným spôsobom, naša spoločnosť ako celok už dávno vstúpila do postmodernej éry. Najväčším pozitívom tohto posunu je, že staré inštitúcie a staré spôsoby myslenia postupne zanikajú a vytvárajú priestor pre nové možnosti. Veľkou výzvou je vysporiadať sa s inštitucionálnym chaosom a spormi spojenými s hľadaním správneho smerovania. Je pomerne časté, že i ľudia, ktorí majú k sebe z hodnotového hľadiska blízko nedokážu efektívne spolupracovať. A budovanie mostov medzi ľuďmi je stále ťažšie, pretože každý chápe tie isté slová odlišným spôsobom.

Naša doba ale nie je charakterizovaná len pnutím medzi modernými a postmodernými hodnotami. Začínajú sa v nej stále viac prejavovať aj hodnoty transmoderné. A v mnohých častiach sveta I aspektoch nášho vlastného fungovania sme ešte stále ponorení v predmoderných formách vedomia. K premenám kultúrnej paradigmy v minulosti dochádzalo pomaly a v pomerne jasnej sekvenčnej nadväznosti. Dnes tento proces prebieha omnoho rýchlejšie a je omnoho komplexnejší – rôzne aspekty týchto moderných, postmoderných, transmoderných a predmoderných hodnotových a svetonáhľadových systémov spolu koexistujú, súťažia a navzájom sa ovplyvňujú mimoriadne dynamickým a ťažko uchopiteľným spôsobom. Práve preto je súčasná doba predovšetkým dobou prechodu a prejavy tejto premeny je možné vidieť vo všetkých oblastiach. Sme svedkami evolúcie vedomia, premeny hodnotového systému, rastu vplyvu generácií Y a Z, narastajúceho množstva kultúrnych kreatívcov, ale aj množstvo prejavov kultúrneho úpadku. Veľká časť populácie je ponorená v konzumnom spôsobe života a množstve (seba)deštruktívnych vzorcov myslenia a konania. Mnoho mladých je závislých na digitálnych technológiách, ktoré majú na spoločnosť nesmierny dopad.  Hlavnou úlohou, pred ktorou všetci stojíme, je v tejto komplexnej a často chaoticky pôsobiacej záplave vplyvov, smerov, perspektív, trendov a tendencií identifikovať tie, ktoré majú najväčší potenciál viesť k zmysluplnej budúcnosti.

Aké sú podľa teba zásadné vedomosti a zručnosti, ktorými by mal dnes človek disponovať? Do akej miery dnešné vzdelávanie žiakov na tieto zručnosti pripravuje?

Existuje sústava poznatkov a zručností, ktorými by mal disponovať každý človek? Myslím si, že áno. Presná povaha tejto sústavy sa však v rôznych dobách líšila. Hlavná otázka je: Aké poznatky a zručnosti sú kľúčové pre dnešnú dobu? Ak sa na túto otázku pozrieme z perspektívy témy workshopu, môžeme povedať, že kritické poznatky a zručnosti sú tie, ktoré nám umožnia sa čo najlepšie pripraviť na rôzne scenáre budúcnosti a ktoré nám zároveň umožnia pomáhať realizácii tých najoptimálnejších scenárov.

Vzdelávací systém v jeho dnešnej podobe v mladých ľuďoch poznatky a zručnosti potrebné pre prípravu na budúcnosť, či aktívnu podporu tvorivých riešení vedúcich k zmysluplnej budúcnosti, takmer vôbec nerozvíja. Nerozvíja v nich ani vyššie kognitívne funkcie presahujúce úroveň prostých poznatkov, akými sú napríklad kontextuálne chápanie a múdrosť. To isté platí o kompetenciách potrebných pre rozvíjanie dlhodobo fungujúcich vzťahov ako láskavosť či empatia. Napriek tomu, že tieto kvality sú pre budúcnosť najzásadnejšie, dostatočne ich nerozvíjajú ani rôzne alternatívne pedagogické prístupy. Práve preto som veľmi rád, že sa môžem podieľať na programe Nový príbeh, ktorý na centrálne miesto kladie práve všetky tieto dimenzie.

S tým, čo vieš a o čo sa v súkromnom aj profesionálnom živote snažíš, ako vnímaš tento program?

Program Nový príbeh predstavuje prototyp, dôležitý míľnik na ceste k “vzdelávaniu pre budúcnosť”. Veľmi si vážim každého kto mu je ochotný venovať svoj vzácny čas, nech už sa jedná o jeho dizajnéra a organizačný tím alebo o lektorov a účastníkov. Je potrebné hľadať cesty rozvíjaniu a šíreniu tohto programu a zároveň treba v iných krajinách vytvárať možnosti podobne orientovaných vzdelávacích inovácií. Následne je potrebné začať vytvárať vzdelávacie inštitúcie vychádzajúce z filozofie tvorivej reflexie veľkých dobových výziev, vrátane vysokých škôl integrálneho typu. Orientáciu celého vzdelávacieho procesu je potrebné zamerať smerom k budúcnosti, k rozvíjaniu teoretických k praktických aspektov podporujúcich uskutočnenie scenára budúcnosti, v ktorom bude vzťah človeka a sveta prekvitať na všetkých úrovniach. Nemám tu vôbec na mysli kozmetické zmeny postavené na obohatení bežného vzdelávacieho procesu o pár kurzov tu a o pár workshopov tam. Niečo také je samozrejme vítané, no nevedie to k zásadnejšiemu kvalitatívnemu posunu. To, čo mám na mysli je celosystémový redizajn vzdelávania vo všetkých jeho rozmeroch.

Prečo myslíš, že práve tvoj workshop bol zaradený do série kurzov a workshop, ktoré spolu tvoria balík v podobe tohto jednoročného programu?

Doba, v ktorej žijeme je dobou veľkej transformácie. Výsledkom môže byť dystópia vedúca k deštrukcii alebo protópia vedúca k novej renesancii. Najpravdepodobnejší scenár je geograficky rozčlenený mix rozkladných a regeneratívnych procesov. Geografia bude naberať na dôležitosti, pretože z hľadiska reálne žitých hodnôt bude stále viac záležať na tom, v akom štáte, regióne, či konkrétnom mieste človek žije. Program Nový príbeh je spúšťaný v strednej Európe, kde čelíme veľmi špecifickej sústave výziev. Je preto veľmi zmyslupné aby lektori zapojení do tohto programu spoločne s účastníkmi hľadali odpovede na tieto výzvy nielen na úrovni abstraktných pojmov, ale najmä na úrovni konkrétnej spolupráce pri hľadaní praktických riešení. Téma, ktorej sa venujem prináša kľúčové aspekty celkového kontextu potrebného pre vedomé uchopenie našej situácie. Rozhodne si však nemyslím, že pokrýva všetky kľúčové aspekty a preto sa veľmi teším z toho, že je program vyskladaný ako premyslená mozaika navzájom komplementárnych tém. Pri mnohých z nich budem v pozícii študenta rovnako ako ostatní účastníci.

Prečo je podľa teba dôležité, aby kvalitní učitelia mali zvládnutý obsah tvojho workshopu?

Vedomá práca s budúcnosťou je pre učiteľov kritická, pretože práve učitelia majú najväčšie možnosti pozitívne premieňať spoločnosť. Môžu v nemalej miere oslabiť a rozptýliť množstvo dnes rozšírených ilúzií, nech už sa jedná o tendenciu strkať hlavu do piesku pred veľkými výzvami našej doby alebo o rozvíjanie hyperšpecializácie, vedúcej miesto snahy o uchopenie celku k skúmaniu izolovaných fragmentov skutočnosti.  Učitelia v minulosti patrili medzi najvýznamnejšie profesie. Zdá sa, že dnes to už neplatí. Ak by však učitelia začali pripravovať nové generácie na budúcnosť a ak by boli schopní v mladých rozvíjať cit pre zodpovednosť a vážnosť celej našej situácie, myslím si, že by svojej profesii dokázali prinavrátiť jej postavenie.

Čo si vie odniesť účastník, ktorý sa nepohybuje v oblasti vzdelávania, napríklad bežný zamestnanec medzinárodnej firmy alebo štátnej správy?

Otázky spojené s našou budúcnosťou pokladám za relevantné pre všetkých ľudí. Je pravda, že ľudia, ktorí pracujú v medzinárodných firmách alebo vo verejných službách vo väčšine prípadov nie sú oboznámení s typom otázok, ktorým sa venuje môj workshop a program Nový príbeh ako taký. Obsah workshopu i programu im môže prísť ako pomerne vzdialený, no o to relevantneší pre nich je. Úlohou vzdelávania nie je ľudí utvrdzovať v ich aktuálnom spôsobe myslenia a konania ale otvárať nové možnosti a nové skúsenosti. Jeho cieľom je v ľuďoch rozvinúť ich vyšší potenciál, ktorý bežný vzdelávací systém a následná každodenná pracovná rutina v spoločenských inštitúciách celkom paralyzujú. Účastníci workshopu sa v jeho priebehu naučia klásť otázky spojené s ich vlastnou budúcnosťou do kontextu budúcnosti, ktorá sa týka nás všetkých. Toto nie je niečo, čo by malo zaujímať iba ľudí pracujúcich v rôznych think-tankoch zameraných na rozvíjanie stratégií podporujúcich udržateľný spôsob života. Venovať týmto otázkam hlbokú pozornosť a systematicky s nimi pracovať je úlohou každého človeka.

Ak by si mal čo najvýstižnejšie sformulovať čo bude ovládať absolvent tvojho workshopu, čo by to bolo?

Ak workshop účastníkom pomôže na ich osobnej ceste hľadania inšpiratívnych spôsobov tvorivej práce s budúcnosťou, splnil svoj účel. Niektorí z účastníkov budú prijatý impulz rozvíjať v oblasti investigatívnej žurnalistiky, iní ako právnici alebo ako občianski aktivisti. Do verejného sektora budú vnášať najvyšší politický kapitál v podobe neskorumpovateľnosti. Ďalší budú pracovať na vytváraní permakultúrnych záhrad, nízko-energetických domov alebo prinášaní príležitostí pre deti a teenagerov zažiť a zamilovať si prírodu. Mojou vlastnou cestou je rozvíjať funkčné vízie pre pozitívnu budúcnosť. Pred desiatimi rokmi som na Palackého univerzite v Olomouci spustil projekt venovaný transformatívnemu lídershipu, ktorý zahŕňal viac než 100 lektorov z celého sveta a viac než 4000 študentov. Prinášali sme transdisciplinárne orientované kurzy aké človek bežne na univerzitnej pôde nenájde. Tento projekt mi ukázal, ako hlboko je potrebné ísť, ak chceme skutočne transformovať vzdelávací systém tak, aby dokázal ľudí skutočne pripravovať na budúcnosť. Ide o výzvu, ktorá v plnosti ešte nebola uchopená politickou agendou, médiami, ani vzdelávacími inovátormi. To, čo účastníci workshopu môžu získať, je možnosť v pozícii pionierov vstúpiť do tejto neprebádanej, no pre budúcnosť absolútne kľúčovej oblasti. 😉