Terajšia utečenecká vlna je len zlomok, to najhoršie príde so zmenou klímy!

Priemerný čas adaptácie na podnebie je 30 až 50 rokov, sú však organizmy, ktoré sa na podnebie adaptujú omnoho dlhšie. Koraly na to potrebujú možno až desiatky tisíc rokov. Ak sa mení klíma príliš rýchlo, adaptačný proces je narušený a organizmy, vrátane ľudí, sa snažia presťahovať inde, kde sa klíma tak nemení, alebo kde je na prežitie lepšia. Tak to robili odjakživa, vždy sa sťahovali na lepšie miesta. No keďže klíma sa v minulosti menila veľmi pomaly, sťahovali sa tak, že ani nespozorovali, že majú nejaké problémy.

Teraz sa klíma mení rýchlejšie ako kedykoľvek v histórii?

Podľa analýz svetových vedcov sa doteraz najrýchlejšie menila klíma na konci ľadových dôb, za 2-tisíc rokov sa mohla zmeniť o desať stupňov Celzia, čiže za jedno storočie o pol stupňa. Lenže teraz sme sa dostali do situácie, že za sto rokov sa globálne oteplilo o jeden stupeň Celzia, v strednej Európe o dva stupne Celzia, v Arktíde o tri stupne Celzia. Je to zrejme omnoho rýchlejšia zmena, než aká tu v období niekoľkých miliónov rokov bola. Pochopiteľne, existovali aj rýchle zmeny, napríklad pri výbuchu supervulkánu, naposledy pred 70-tisíc rokmi, alebo keď padol na Zem asteroid, naposledy pred 65 miliónmi rokov. Ale inak sa najrýchlejšie mení teraz.

Ak sa v minulosti aj museli sťahovať ľudia vinou klimatických zmien, zrejme to nebol problém, keďže na zemi žilo málo obyvateľov.

Pred 12-tisíc rokmi na konci poslednej ľadovej doby bolo na zemi len 5 miliónov ľudí.

Na celej zemi žilo približne toľko ľudí, koľko je v súčasnosti Slovákov?

Áno, taký počet ľudí sa na zemi úplne stratil a mohli pokojne migrovať, kam chceli. Všade bolo dosť voľného miesta. Ešte na začiatku nášho letopočtu bolo na zemi približne 150 miliónov ľudí, dnes je len Japoncov viac. V Kolumbových časoch, pred päťsto rokmi, bolo 500 miliónov ľudí, dnes je len Indov skoro 2,5-krát toľko. Ešte aj pred päťsto rokmi bolo veľa voľných miest, kam sa mohli sťahovať. Lenže stačí si pozrieť Afriku, kde bolo v roku 1950 nejakých 250 miliónov ľudí a teraz sa blížia k číslu 1,4 miliardy. Počet ľudí tam za šesťdesiatpäť rokov stúpol vyše päťnásobne. A keď sa mení klíma, ľudia majú snahu, podobne ako v minulosti, migrovať.

No utiecť pred zmenami klímy už nie je kam, lebo všade je plno.

Áno, takže vždy, keď ľudia migrujú, vznikne nejaký konflikt. Domáci nemajú radi, keď prídu cudzí na ich územie. Navyše, ak sú iní, s inými náboženskými a spoločenskými zvykmi. Kým sa bojovalo palicami, mečmi a kameňmi, dali sa prípadné konflikty ešte zniesť, teraz však máme omnoho modernejšie zbrane, ktorými sa bojuje. Lenže klimatická zmena nie je jedinou príčinou sťahovania obyvateľov a konfliktov.

Čo sú ďalšie?

Hlavnou príčinou je zrejme preľudnenie. Ak v nejakej oblasti sveta veľmi rýchlo rastie počet obyvateľov, časť sa musí vysťahovať, lebo všetci neprežijú. Limitom sú zdroje pitnej vody a potravín. Máloktoré štáty si môžu dovoliť všetko dovážať, tak ako to robia Saudská Arábia alebo Kuvajt. Ani severské krajiny v súčasnosti nemusia pestovať nejako veľa potravín, sú také šikovné, že vedia vyrobiť tovary, ktoré sa dajú predať a potraviny si dovezú. Nóri si preto dovezú, čo len chcú. Na druhej strane zasa v niektorých krajinách počet ľudí ubúda, starnú, a to sa týka aj Slovenska. Kým v nich je priemerná pôrodnosť menšia ako 1,5 dieťaťa na jednu ženu za život, v štátoch s populačným boomom je to aj 5 až 6 detí. Je logické, že odtiaľ musí prichádzať k migrácii.

V súčasnosti je najväčšia utečenecká vlna zo Sýrie, kde je vojenský konflikt. Je aj tam problém s podnebím a preľudnením?

V Sýrii bolo v roku 1960 približne 4,5 milióna ľudí a klimatické podmienky mali také, že mohli žiť v relatívnom blahobyte, darilo sa dobre poľnohospodárstvu. Potom sa začalo rýchlejšie otepľovať, vysušovať a podmienky sa zhoršili. Na začiatku roka 2009 ich bolo už 22,5 milióna a ľudia na vidieku sa nemohli uživiť, pre mladých nebolo dosť práce, sťahovali sa do miest. Lenže to boli prevažne suniti. Kým šiíti, kresťania, Kurdi, drúzi žili bez nejakých veľkých konfliktov, suniti nie sú veľmi prispôsobiví a pri sťahovaní sa začali konflikty. V súčasnosti nielen Sýria, ktorá bola pomerne bohatá, ale aj iné krajiny majú veľké starosti s prežitím.

Napríklad?

Etiópia mala v roku 1950 asi 18 miliónov obyvateľov a už vtedy boli problémy s prežitím vinou nedostatku vody a potravín. Dnes má 100 miliónov obyvateľov, klíma sa zmenila, sucho je ešte dramatickejšie. A to sa týka mnohých a mnohých krajín. Preľudnenie, nedostatok základných tovarov na prežitie, náboženské a etnické konflikty, modernejšie zbrane, do toho mocenské a geopolitické záujmy veľkých krajín. Všetko sa zmieša, plus klimatická zmena situáciu len zhoršuje a nastáva boj o prežitie, prípadne snaha vysťahovať sa.

Čo bude podľa vás ďalej? Klimatická zmena bude rýchlejšia, stále viac krajín bude mať problémy uživiť vlastných ľudí a nastanú veľké utečenecké vlny?

Máme niekoľko scenárov ďalšieho vývoja. Doteraz sa globálne oteplilo o jeden stupeň Celzia a vidíme, čo to spôsobuje. Optimistické scenáre hovoria, že do konca storočia sa oteplí o ďalších 1,5 stupňa Celzia, pesimistické, že aj o 5 stupňov Celzia. Pri optimistickom sa predpokladá, že by sa svetové spoločenstvo dohodlo na znižovaní emisie skleníkových plynov. Zatiaľ sa nedohodli na ničom, neznižujú sa. Naopak, ešte sa zrýchlila emisia skleníkových plynov, lebo je lacná ropa, uhlie, čiže energetické zdroje na báze fosílnych palív zlacneli a nešetrí sa. Navyše sa oteplili oceány, ktoré preto absorbujú menej oxidu uhličitého. Vlani bol nárast emisií oxidu uhličitého najvyšší, aký sme doteraz za rok zaznamenali.

Čiže potrebujeme výrazne znížiť emisie, ale ony sa, naopak, rekordne zvyšujú?

Áno. Keď budeme pokračovať, je jasné, že do konca storočia nebude globálne oteplenie iba o 1,5 stupňa Celzia, ale bude omnoho vyššie.

Na to, aby sa znížili emisie skleníkových plynov, by sa muselo ľudstvo dobrovoľne zriecť určitých výhod. Myslíte, že to urobí?

Zatiaľ to tak nevyzerá, ľudia chcú blahobyt, prácu, pokojnejší život. Keď by ste im povedali, že sa musia uskromniť, nepáčilo by sa im to. Lenže pri opatreniach na redukciu skleníkových plynov sa niektorí budú musieť uskromniť.

Kto napríklad?

Poviem to všeobecne – priemerný občan USA v súčasnosti vypustí za rok do atmosféry 5-tisíc kilogramov fosílneho uhlíka. Pretože používa ropu, zemný plyn, uhlie a podobne. V rozvojových krajinách je to okolo 200 kilogramov na obyvateľa, v Číne 1 500 kilogramov, na Slovensku asi 1 800 kilogramov. Svetové mocnosti sa budú musieť dohodnúť a budú musieť začať podporovať nové technológie s nízkou emisiou skleníkových plynov, lenže tie sú podstatne drahšie. A bude treba zaťažiť daňami aktivity poškodzujúce životné prostredie. Napríklad aj využívanie fosílnych palív.

Čiže ešte drahší benzín, drahšia nafta a podobne?

Inej cesty niet, spotrebná daň na tieto palivá bude musieť ešte vzrásť a výnosy zo spotrebnej dane bude treba preniesť na nové technológie.

Politikom ide o to, aby ich ľudia zvolili. Ak povedia, že zvýšia spotrebnú daň a pohonné látky budú drahšie, nik ich voliť nebude.

Presne tak, a to je závažný problém. Preto som hovoril, že niektorí ľudia sa asi budú musieť uskromniť, lenže ľudstvo je nastavené tak, že sa chce mať dobre teraz a nemyslí na budúcnosť. Po nás potopa. Samozrejme, že v krajinách Škandinávie, vo Švajčiarsku, vo Veľkej Británii sú obyvatelia environmentálne vzdelanejší a majú nejaký pocit zodpovednosti za budúcnosť. Lenže u nich sa to vyvíjalo stáročia. Možnože k tomu dospeje celý svet, môže však byť už neskoro.

Čo treba okrem zníženia emisií skleníkových plynov robiť, aby sa zastavila možnosť obrovských utečeneckých vĺn?

V prvom rade sa svet musí vysporiadať s príliš vysokou pôrodnosťou v niektorých krajinách, čím by sa znížilo preľudňovanie.

Dá sa to? Dá sa zasahovať iným štátom do ich „svedomia“?


Treba v nich zvýšiť vzdelanosť, lebo vzdelaní pracujúci ľudia cítia väčšiu zodpovednosť k rodine a sú schopní nastaviť si život tak, aby mali dve-tri deti, kým ľudia žijúci z ruky do úst majú viac detí. Je to prirodzené, ľudstvo sa podobne vyvíjalo od nepamäti. Moderná spoločnosť je postavená na zodpovednosti k výchove detí, no v Afrike, v niektorých štátoch Latinskej Ameriky majú aj po desať detí a často sa vôbec nestarajú o ich výchovu. Keby sa všetky opatrenia, o ktorých sme hovorili, urobili, je šanca na optimistický scenár, čiže oteplilo by sa do konca storočia priemerne o 1,5 stupňa. No v Arktíde by sa aj tak oteplilo až o sedem stupňov, budú sa topiť ľadovce a hladina oceánov by pri tomto optimistickom scenári do konca storočia stúpla približne o meter.

Ak bude stúpať hladina oceánov, slaná voda zaplaví množstvo územia a opäť bude tlak na migráciu. Obyvatelia sa budú musieť zo zaplavených území sťahovať.

Áno, lebo okrem zaplavenia území sa morská voda infiltruje hlboko do podzemných vôd, znehodnotí sa poľnohospodárska pôda a nebude sa dať pestovať. Nebude tam pitná voda. O sto rokov budú ohrozené tri miliardy ľudí, ktorí sa budú chcieť niekam presťahovať. Ale kam? Problémy bude mať celý svet. Nebude to fungovať tak, že krajiny, v ktorých sa bude dať žiť, si uzatvoria hranice, nech sa deje, čo sa deje. Ľudia za cenu obrovských obetí pôjdu aj násilím tam, kde je lepšie. Vždy to tak bolo. Človek, ktorý uteká pred nemožnosťou niekde prežiť, nerozmýšľa nad tým, či sa v novom domove zamestná, alebo nie, on jednoducho potrebuje ísť. Vidíme to dnes na príkladoch v Eritrei, Etiópii, Južnom Sudáne, Sýrii, kde cena života má inú dimenziu ako v Európe a ľudia odtiaľ utekajú, hoci všetko zanechávajú doma.

Konca tohto storočia sa dožijú aj deti, ktoré sa dnes rodia. Čiže už ony budú zažívať tento tlak, ktorý spôsobí zmena klímy. Dožijú sa niečoho aj dnešní štyridsiatnici, že napríklad o dvadsať-tridsať rokov budú ešte väčšie utečenecké krízy?

Určite áno, veď už v súčasnosti optimistické odhady hovoria, že snahu presťahovať sa má približne 200 miliónov ľudí, lebo na vlastnom území už nemôžu žiť. A potenciálne ohrozená je teraz približne miliarda ľudí. Európa má prestarnuté obyvateľstvo a potrebuje mladých ľudí. Lenže potrebuje ich na to, aby tu pracovali, nie len prežili. A pracovať nemôže hocikto, na prácu v Európe je potrebné vzdelanie a vzdelávanie je dlhodobý proces, čiže Európa nebude môcť prijať všetkých.

Ktoré sú v súčasnosti najohrozenejšie krajiny, z ktorých hrozí utekanie ľudí vinou meniaceho sa podnebia a preľudnenia?

Z hľadiska podnebia je hlavné ohrozenie sucho, a to sa stupňuje v krajinách, v ktorých bývalo sucho aj doteraz. Klimatická zmena však funguje tak, že kde sa občas vyskytovalo sucho, je teraz častejšie a dramatickejšie, kde boli povodne, sú teraz takisto častejšie a ešte horšie. Celé tropické a subtropické pásmo, v ktorom žije asi 5 miliárd ľudí, pozná iba obdobie sucha a obdobie dažďov. Na to sú tamojší ľudia prispôsobení, preto si ani nerobia nejaké veľké zásoby. Na konci obdobia dažďov niečo zasadia, to narastie, v období sucha potraviny zoberú a spotrebujú. Kolobeh ide ďalej. No ak sa v týchto krajinách začínajú meniť obdobia sucha a dažďa, začínajú byť dramatickejšie, bude tlak na odsťahovanie, lebo ohrození sú všetci. Tam nie je jediná krajina, ktorá by nebola ohrozená. A popri tom netreba zabúdať na množstvo ďalších ohrození, ktoré si bežný Európan ani neuvedomuje a možno to považuje za banalitu.

Napríklad?

Na viacerých územiach je permafrost, čiže večne zamrznutá pôda. Obrovská časť ázijského Ruska, sever Číny, ďalej Mongolsko, Kanada, Aljaška, Grónsko. Globálne otepľovanie spôsobuje, že pôda rozmŕza, no pod permafrostom je ohromné množstvo metánu a oxidu uhličitého, ktorý uniká do atmosféry a urýchľuje globálne otepľovanie. To je len dôsledok, ale okamžitý efekt pre ľudí žijúcich v týchto územiach je, že im otepľovanie ničí infraštruktúru. Na večne zmrznutej pôde majú postavené cesty, mosty, železnice, ropovody, plynovody, letiská, mestá. Zo Sibíri už existujú zábery, ako sa domy prepadávajú až po druhé poschodie. Oni domy stavali na večne zamrznutej pôde, keď však pôda rozmrzne, dom sa prepadáva do bahna. Vznikajú obrovské škody. Ďalšie riziko je, že v polárnych oblastiach sú aj na dne mora stovky miliárd ton metánu, a keď sa voda oteplí, metán uniká do atmosféry.

Je to významný skleníkový plyn, ktorý zvyšuje globálne otepľovanie?

Je to 25-krát silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý. Keby sa naplnili pesimistickejšie scenáre a globálne by sa oteplilo do konca storočia napríklad o štyri stupne Celzia, dostali by sme sa z hľadiska podnebia päť miliónov rokov dozadu, keď na severnej pologuli nebolo žiadne zaľadnenie a okolo severného pólu bujnel život. Naši potomkovia, čiže súčasné deti, by necítili globálne otepľovanie len tým, že by sa striedali veľké suchá s náhlymi veľkými povodňami, no pocítili by aj sprievodné javy – z tropických krajín by sem prichádzali nové organizmy, choroby, noví ľudia, a to by boli obrovské nároky na všetky systémy, od zdravotníctva až po infraštruktúru. Ak sa nič nezmení, ak sa svet nedohodne na radikálnom znížení vypúšťania skleníkových plynov, treba s tým počítať.

To by teda ešte urýchlilo sťahovanie národov smerom na sever a aj do Európy?

Aj smerom na juh, veď už dnes vidíme, čo sa deje v Stredoafrickej republike, Nigérii, Južnom Sudáne, kde sú neustále konflikty. Niektoré kultúry sú nekompromisné, obsadia územie a vyvraždia pôvodné obyvateľstvo. My vo vedeckej sfére v tom máme jasno – nevieme síce presne predpovedať vývoj, lebo nevieme, na čom sa politici dohodnú, no ukazujeme na rôzne scenáre vývoja, že čo sa stane ak. Svetoví politici by mali reagovať, lenže väčšinou dopadnú ich rokovania tak, že sa stretnú a iba sa dohodnú na ďalšom stretnutí. Nič viac. Teraz bol už 21. klimatický samit. Zúčastnil som sa na niekoľkých rokovaniach a výsledok je skoro stále rovnaký – vedci skonštatujú ohrozenia a navrhnú opatrenia, politici sa „potľapkajú po pleciach“, nestanovia však, čo konkrétne každá krajina urobí.

Známy bol napríklad Kjótsky protokol, ktorý mal riešiť opatrenia proti globálnemu otepľovaniu. Nesplnil sa?

Vôbec sa nesplnil a sankcie za nesplnenie neboli žiadne.

Keby sme rozhovor zasa vztiahli na utečencov – utečenecké vlny, ktoré sú teraz vinou vojenských konfliktov, sú len také začiatočné tiché varovania v porovnaní s tým, čo môže nastať vinou globálneho otepľovania a preľudnenia?

Terajší utečenci sú skutočne len zlomkom toho, čo by mohlo prísť. Keby ste sa vžili do situácie ohrozených ľudí, konali by ste rovnako, tiež by ste sa snažili utiecť z miesta, na ktorom nebudete vedieť prežiť. Veď aj naši predkovia prišli pred 70-tisíc rokmi z Afriky. Keď tam boli zlé podmienky, zdvihli sa a prišli sem. Možno vyvraždili neandertálcov a obsadili Európu. Lenže vtedy išla skupina niekoľkých tisícok ľudí, nie milióny.

Krajiny sa budú brániť pred prílivom utečencov. Môžu teda nastať väčšie konflikty?

Samozrejme, väčšina ľudí v Európe má antagonistický prístup, nechcú prijímať utečencov. Môžu silnieť nacionalistické tendencie a snahy brániť sa. Prijme sa len toľko utečencov, aby sa kompenzoval úbytok mladých ľudí.

To by však znamenalo, že utečenci budú zomierať na cestách alebo priamo vo vlastných krajinách, kde nebude môcť prežiť toľko ľudí.

Z dejín poznáme mnohé hladomory, vojenské konflikty, epidémie a obdobia, keď klesol počet obyvateľov aj o tretinu. Malý počet ľudí prežije aj trebárs v Pakistane, Afganistane, v Sýrii, hoci sa tam budú zhoršovať podmienky, ale veľký počet neprežije. Lebo nebude mať dostatok zdrojov, čiže pitnej vody a potravín. To isté sa týka Afriky, v súčasnosti je tam možno päťkrát viac ľudí, ako dokáže kontinent slušne uživiť. Cestovatelia Zikmund a Hanzelka sa kedysi pohybovali po Afrike a písali, že domorodci sú šťastní. Čo narástlo, to si odtrhli, zjedli a boli v dobrej kondícii. No teraz sa nedá povedať, že sú šťastní, lebo štáty sú preľudnené. Ľudia sa tlačia do miest a v tropickom pásme vznikajú miliónové mestá, kde je obrovská zločinnosť a na predmestiach žijú v strašnej biede. Takže klimatická zmena nie je jediná príčina možných veľkých problémov, ale je jedna z príčin, ktoré budúcnosť veľmi zhoršujú.

Budúcnosť života na zemi nevyzerá veľmi optimisticky?

Stále verím, že na svete je dosť múdrych ľudí, ktorí presvedčia okolie, aby prijali opatrenia napríklad na zníženie emisie skleníkových plynov. V tomto som ešte stále optimista.