Publikačná činnosť

FYZIKA A MYSTICIZMUS, fyzika a mysticizmus. V posledných desaťročiach sa objavili doslova desiatky kníh napísaných fyzikmi, filozofmi, psychológmi a teológmi, s cieľom opísať alebo objasniť mimoriadne spojenie medzi najtvrdšou vedou, fyzikou, a najjemnejším náboženstvom, mysticizmom. Niektorí z nich hovoria, že fyzika a mysticizmus rýchlo spejú k pozoruhodne podobnému pohľadu na svet. Iní vravia, že predstavujú komplementárne prístupy k tej istej skutočnosti. Skeptici zas tvrdia, že nemajú spoločné vôbec nič a že ich metódy, ciele i výsledky sú diametrálne odlišné. Moderná fyzika bola v skutočnosti použitá tak na potvrdenie ako i na popretie determinizmu, slobodnej vôle, Boha, ducha, nesmrteľnosti, kauzality, predestinácie, budhizmu, hinduizmu, kresťanstva a taoizmu. Americký integrálny filozof, Ken Wilber (1949-), v úvode zborníka Kvantové otázky sebe vlastným, jasným, prenikavým a zároveň jednoduchým spôsobom osvetľuje vzájomný vzťah týchto dvoch oblastí.

Ukážka z knihy: kapitola O tieňoch a symboloch

Naša civilizácia stojí pred výzvami dosiaľ nebývalého rozsahu, ktoré nás prakticky vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti stavajú pred nutnosť prehodnotiť hodnotové východiská, na ktorých sme ju vybudovali. Existujúce naratívy a na ne naviazané inštitucionálne štruktúry sa tvárou v tvár týmto výzvam ukazujú ako stále menej účinné a nové, nárokom doby zodpovedajúce naratívy a inštitúcie zatiaľ ešte nevznikli, respektíve, neboli v dostatočnej miere implementované. Cieľom knihy Vladimíra Lobotku  (1980-) je priblížiť hlbšie kultúrno-duchovné pozadie celej tejto situácie. Zameriava sa pri tom na vzťah troch navzájom previazaných tematických okruhov. Prvým z nich sú životné cykly civilizací a vplyv kultúrnej tvorivosti a morálnej imaginácie na kapacitu ľudských spoločenstiev pružne reagovať na nové vývojové podnety. Druhý je spojený s mapovaním rôznych štruktúr vedomia v čase. Orientuje sa na identifikáciu hlavných križovatiek spojených so zásadnými svetonáhľadovými premenami a na pochopenie ich hlbšieho zmyslu v celkovom kontexte vývoja. Obsahom tretieho okruhu je integratívne predstavenie práce hlavných dnešných vizionárov usilujúcich o sformovanie novej svetonáhľadovej paradigmy, ktorá by mohla byť východiskom pre civilizačný posun smerom k participatívnym formám spolubytia v ľudskom viac než ľudskom svete.

Ukážka z knihy: kapitola Kríza našej doby

Predstavte si, že vaša pamäť by sa scvrkla na výsek minulosti dlhý jeden mesiac. Nezasiahlo by to základné funkcie vašich rečových, kognitívnych a emočných centier, ale prišli by ste o všetky hlbšie vzťahové väzby a všetky komplexné city a myšlienky, ktoré sa formujú postupným vrstvením životných skúseností v čase. V dôsledku toho by sa vami prežívaná identita scvrkla na žalostný tieň jej skutočnej hĺbky a bohatosti. No a niečo podobné sa nám stalo vo vzťahu k našim vlastným duchovným a kultúrnym dejinám. Existenčný zmätok, strata celkového zmyslu, hodnotové vykorenenie, vôľová paralýza, zacyklenosť v úzko subjektívnom prežívaní a neschopnosť vzťahovať svoj osobný príbeh k veľkému príbehu nášho sveta sú prejavom odpojenia našej vlastnej psyché od jej hlbinných vrstiev. Veľká kríza identity, v ktorej sa naša civilizácia ocitla, je dôsledkom. Pre zmenu tohto stavu je potrebné skutočné duchovné prebudenie – voči kráse nášho sveta, voči vzácnosti darov, ktorými ako ľudské bytosti disponujeme, voči krehkosti nesmiernej výsady žiť, tvoriť a milovať v tejto jedinečnej dobe. Spraviť rozhodujúci krok smerom k takémuto prebudeniu môžeme len my sami. Nespraví ho za nás žiadna kniha. Čo ale kniha môže spraviť, je vyčarenie príbehu, ktorý uchváti našu imagináciu natoľko, že takýto krok začneme pokladať najskôr za možný a následne za niečo, po čom my sami začneme túžiť. A presne takýto účinok na človeka má príbeh, ktorý vo svojej knihe Vášeň západní mysli rozpráva Richard Tarnas (1950-).

Ukážka z knihy: kapitola Postmoderná myseľ