Charles Eisenstein

Ústrednou témou mojej knihy o klíme je, že ak sa máme zamerať na jednu látku, nemal by to byť oxid uhličitý, ale voda. Okrem skleníkového efektu má voda zásadný význam pri udržiavaní podmienok pre život na svete.

Jednou z funkcií vody je prenos tepla, ktorý je súčasťou fyziológie tejto živej planéty. Pozrite si toto animované video o tom, ako rastliny ovplyvňujú lokálne a globálne teploty prostredníctvom pohybu vody. Toto video spolu so sprievodnými dielkami o biotickej pumpe a hydrológii vychádza z nového poznania mnohých environmentalistov, ktoré sa zdá poukazovať na to, že keď sme ekologickú krízu redukovali na klímu a klimatickú krízu na uhlík, dopustili sme sa vedeckej, strategickej, rétorickej a politickej chyby. K Zemi je najlepšie pristupovať ako k živej bytosti s komplexnou fyziológiou, ktorej zdravie závisí od zdravia jej jednotlivých orgánov. Jej orgánmi sú lesy, mokrade, lúky, ústia riek, útesy, vrcholoví predátori, kľúčové druhy, pôda, hmyz a vlastne každý neporušený ekosystém a každý druh na Zemi. Ak ich budeme naďalej degradovať, vysušovať, vyrúbavať, otravovať, dláždiť a zabíjať, Zem zomrie na tisic malých zranení. Zomrie na zlyhanie orgánov – bez ohľadu na úroveň skleníkových plynov v ovzduší.

Preto, ak môžem byť taký odvážny a vysloviť predpoveď, v najbližších rokoch budeme svedkami čoraz dramatickejších výkyvov počasia. V skutočnosti sa to už začalo. Povodne, suchá, požiare, anomálne horúčavy, chlad, vlhko a sucho v nevhodnom ročnom období sa zintenzívnia – dokonca aj bez výrazného globálneho otepľovania. Iž k tomu dochádza. Určite ste si to všimli. Počasie bolo v posledných rokoch zvláštne; na niektorých miestach až zničujúce. Napriek tomu sú globálne teploty (podľa najspoľahlivejšieho merania, satelitných meraní spodnej troposféry) približne také, aké boli v roku 2016. Celkový trend od začiatku meraní je určite trend otepľovania (približne 0,13 stupňa za desaťročie), ale nezrýchľuje sa.

V tom spočíva strategická chyba. Keď sme environmentálny voz nechali ťahať koňom globálneho otepľovania, čo sa stane, ak kôň prestane bežať? Určite to nebude znamenať, že naše environmentálne problémy budú vyriešené. Ak teplota prestane stúpať, nebude to znamenať, že kríza bola zažehnaná. Podstatou krízy totiž nie je otepľovanie, ale ekocída – zabíjanie ekosystémov, zabíjanie života.

Videá jasne ilustrujú niektoré spôsoby, akými k tomu dochádza. Ničenie pôdy a rastlín a všetkých ostatných ekologických subjektov, ktoré ich živia a od ktorých závisia, vedie priamo k cyklom záplav a sucha, ktoré sa potom dávajú za vinu globálnemu otepľovaniu. Komplexné homeostatické spätné väzby, ktoré udržiavajú stabilitu, sa rozpadajú. Odlesňovanie Amazónie môže priniesť sucho do Colorada. Strata dažďových pralesov na Borneu a Sumatre môže spôsobiť sucho v Číne. Úbytok pralesov v Kongu spôsobí záplavy v Nigérii. Všetko je prepojené so všetkým ostatným.

Je možné sa cez čísla dostať k láske? 

Včera som bol na túre neďaleko môjho domova v rezervácii Carter. Všade boli mŕtve stromy. Takmer všetky duby boli mŕtve. Na iných miestach v štáte boli staré dubové porasty vyrúbané, aby sa vytvoril priestor pre solárne farmy. Dajme to do úvodzoviek – “farmy”. Ochranca prírody a profesor entomológie Douglas Tallamy reaguje na tvrdenia zástancov tohto odvetvia, podľa ktorých ekologické výhody solárnych “fariem” prevyšujú výhody lesa.

“Vyrúbanie živej solárnej elektrárne v podobe stromu, s cieľom postaviť umelú elektráreň, je jednoducho smiešne,” povedal. “Ide o omnoho viac než len o energiu. Slnečná energia nenakŕmi ani jedného vtáka, nespravuje vodné povodie. Jediná ekologická hodnota, s ktorou sa tu pracuje, je zachytávanie energie zo slnka, čo aj robia rastliny – rozdiel je, že solárne panely energiu neodovzdávajú do zvyšku potravinového reťazca. Ekosystémy, od ktorých sme všetci závislí, sú spoluriadené rastlinami a živočíchmi všade okolo nás. Viem, že chceme obnoviteľnú energiu, ale máme dosť pôdy, ktorá už bola zničená. Umiestnite solárne panely na strechy. Dajte ich na všetky tie zničené pozemky. Nevyrubujte existujúce lesy. Je to úplne v rozpore s cieľmi ochrany prírody.”¹

Na základe čoho priemysel tvrdí, že solárna “farma” je lepšia ako les? Uhlíková matematika, to je presne ono. Sčítajú sa údaje o sekvestrácii v dospelom lese a porovnajú sa s fosílnym palivovým ekvivalentom fotovoltaického výkonu. Toto je extrémny, ale príliš častý príklad toho, čo sa stane, keď svoju “zelenosť” definujeme prostredníctvom oxidu uhličitého. Ďalšie extrémy nás ešte len čakajú. Čo sa stane, ak technológie na zachytávanie uhlíka dosiahnu ekonomickú výhodnosť nutnú na ich implementáciu? Už teraz uhlíková matematika prináša zvrátené výsledky, ako napríklad takmer nepoužiteľné kompenzácie uhlíka. Uhlíková matematika výrazne podceňuje ekologickú užitočnosť lesov vzhľadom na ich úlohu v kolobehu vody a fyziológii Zeme. Ak je “zelenosť” definovaná uhlíkovovou matematikou, lesy tým budú nevyhnutne trpieť.

To samozrejme neznamená, že emisie skleníkových plynov sú neškodné. Degradácia ekosystémových orgánov Zeme oslabuje jej schopnosť vyrovnať sa so zmenami v zložení atmosférických plynov. Dodatočný termodynamický tok cez už aj tak nestabilný systém už existujúcu nestabilitu zhoršuje. Okrem toho z pohľadu živej Zeme existuje veľa dôvodov na obmedzenie rozvoja fosílnych palív, ktoré nemajú nič spoločné s CO2 alebo metánom. Ťažba, vŕtanie, frakovanie, spaľovanie, ťažba ropy na mori a podobne, devastujú ekosystémy, otravujú celú krajinu, ničia biotopy, okysľujú dažde, kontaminujú vodu a hrozia katastrofické úniky.

Riešením však nie je prechod priemyselnej civilizácie na inú, rovnako alebo ešte škodlivejšiu energetickú technológiu. Namiesto toho musíme zvážiť otázky rozsahu a účelu. Rozsah: strešná solárna energia sa líši od obrovských fotovoltaických polí. Bioplynové reaktory na farmách sa líšia od priemyselných monokultúrnych biopalivových plantáží. Mikrohr’dze sa líšia od megapriehrad. V každom z týchto prípadov sa ukazuje ekologický vzťah ku konkrétnym bytostiam, ľudským aj iným, na danom mieste. Čo sa týka účelu, naozaj potrebujeme donekonečna vyrábať viac a viac energie? Prispieva to naozaj k ľudskému blahobytu? Väčšie domy, viac zbraní, viac vecí, celý rozvojový technologický program, ktorý nás stále viac oddeľuje od života a hmoty – čomu to slúži? “Riešenie” ekologickej krízy v konečnom dôsledku nie je technické. Vychádza z obnovy základných hodnôt a zmeny nášho vzťahu k prírode.

V komentári k výrubu lesov na výstavbu solárnych panelov Tellamy napísal: “Je to úplne v rozpore s cieľmi ochrany prírody.” Áno. Environmentálne hnutie sa musí vrátiť k svojim koreňom. Ochrana prírody neznamená “pomalšia spotreba” alebo “šetrenie”. Toto slovo v skutočnosti znamená “služba”. Spoločná služba. Služba čomu? Služba životu. Je rétorickou chybou formulovať environmentalizmus tak, akoby v prvom rade nešlo o lásku k prírode, lásku k životu. Nikto sa nestane environmentalistom kvôli množstvu peňazí, ktoré ušetrí. K láske sa nie je možné prepočítať. A zmeny, ktoré budeme musieť urobiť, aby sme obnovili životaschopnosť Zeme v jej súčasnom vyčerpaní, si budú vyžadovať určitú mieru odvahy a obetavosti, ktorá pochádza len z lásky. Ľudí k nim nie je možné prinútiť ani podplatiť.

Istý veterán aktivizmu mi raz rozprával o stretnutí, na ktorom sa zúčastnil v ’80 rokoch minulého storočia. Skupina popredných environmentalistov sa na ňom rozhodla prijať do svojho základného slovníka pojem “udržateľnosť”. “Chceli sme, aby to znelo vedecky,” povedal. “Nechceli sme používať slová ako ‘láska’ alebo ‘vzácny’ a byť odmietaní ako objímači stromov. Chceli sme dať ľuďom racionálny, tvrdý dôvod, prečo by sme mali chrániť prírodu. Mysleli sme si, že apelovanie na krásu a posvätnosť prírody neosloví ľudí, ktorí ju ničia, a tak sme sa namiesto toho snažili ich priviesť k uvedomeniu, že ide o ich vlastný záujem.”

Približne v tom istom čase sa do povedomia environmentálneho hnutia dostalo globálne otepľovanie, ktoré sa v priebehu rokov stalo jeho určujúcou témou. Spočiatku sa globálne otepľovanie (dnes nazývané klimatické zmeny) zdalo byť pre hnutie prínosom. Zdalo sa, že sme konečne schopní prinútiť korporácie a vlády, aby robili veci, ktoré sme vždy chceli, apelujúc nielen na sentiment o veľkoleposti prírody a nielen na obavy o zdravie určitej skupiny ľudí, ale na prežitie samotnej civilizácie. Človek už nemusí byť milovníkom prírody, aby podporoval ciele environmentalizmu.

Nechajte posledné tvrdenie doznieť. Človek už nemusí byť milovníkom prírody, aby podporoval ciele environmentalizmu.

Výsledkom je, že environmentalizmu sa zmocnili ľudia a inštitúcie, ktorí nie sú milovníkmi prírody. Vidíme, kam to vedie: príroda umiera v službách “udržateľnosti”. Lesy sa vyrubujú aby sa vytvorilo miesto na solárne farmy. Krajina sa obetuje banským dielam na ťažbu lítia, kobaltu, striebra, vzácnych zemín atď. v záujme dekarbonizácie. V odvetví udržateľnosti sa točí strašne veľa peňazí. Je to ten istý príbeh, v akom sme žili predtým. A popri tom celkom zanedbávame priority, ktoré sú z hľadiska Živej Zeme najvyššie. Energia, finančné prostriedky a pozornosť smerujú k “záchrane sveta” prostredníctvom znižovania emisií CO2. A celkom zanedbávame lúky s morskou trávou. Rašeliniská. Mangrovové močiare. Bobry. Slony. Veľryby. Žraloky. Všetky tieto druhy sú však pre fyziológiu planéty životne dôležité.

Tri priority pre ozdravenie životného prostredia

Nie je všetko stratené. V skutočnosti existuje spôsob, ako “zachrániť svet”. Dávam to do úvodzoviek, pretože v konečnom dôsledku voľba, ktorej čelíme, nie je o našom prežití, ale o tom, v akom svete sa rozhodneme žiť. V takom, ktorý pulzuje životom? Alebo v obrovskej bani/skládke odpadu/parkovisku? Povedzme teda, že existuje spôsob, ako obnoviť svet tak, aby opäť pulzoval životom. Touto cestou je rozvíjanie úcty k životu vo všetkých jeho formách. To sa premietne do troch priorít environmentálnej pozornosti a financovania.

Prvá pripomína tradičný ochranársky prístup. Musíme bezpodmienečne chrániť všetky zostávajúce nedotknuté ekosystémy pred rozvojom, či už ide o ťažbu ropy a plynu, nerastných surovín, dreva, rančerstvo, predmestia, priehrady, priemyselný rybolov alebo biopalivá. Tých niekoľko zostávajúcich neporušených orgánov Gaii je jej živou zásobárňou biodiverzity a jej pamäťou toho, čo to znamená skutočné zdravie. Zdôrazňujem, že “chrániť” v tomto prípade neznamená “ohradiť” a držať ľudí čo najďalej. Ak títo ľudia dôverne rozumejú miestam, kde žijú, a majú k nim úctu, ich správna účasť na procesoch života môže zdravie ekosystémov posilniť.

Druhou prioritou je regenerácia: obnovenie života na miestach, kde bol vyčerpaný. Regeneratívne poľnohospodárstvo a farmárstvo, agrolesníctvo, morské rezervácie, reintrodukcia bobrov, reintrodukcia lososov, odstraňovanie priehrad a vodozádržné opatrenia v krajine sú len niektoré zo spôsobov, ako oživiť orgány Zeme a uviesť ich opäť do činnosti tak, aby zároveň podporovali stabilizáciu klímy.

Treťou prioritou je detoxikácia. Mám podozrenie, že veľká časť odumierania lesov (nejde len o duby) a úpadku hmyzu (na väčšine miest vymizlo najmenej 80 % hmyzu) je spôsobené všadeprítomnosťou herbicídov, pesticídov, toxického odpadu a iného znečistenia prostredia. Šokovalo ma, keď som sa dozvedel, že obrovské plochy lesov na východe Spojených štátov sa bežne postrekujú v rámci “kontroly” škodlivého hmyzu. Dioxíny, PFA, antiobiotiká, zvyšky liekov a poľnohospodárske chemikálie kontaminujú každý ekosystém na Zemi, každé zviera, každú bunku. Dajú sa zistiť dokonca aj na Antarktíde. Pridajte k tomu letecké rozprašovanie hliníka a iných častíc v rámci geoinžinierskych experimentov, ktoré spôsobuje zvýšovanie hladiny hliníka aj na miestach vzdialených od akéhokoľvek priemyselného zdroja. A nezabúdajme na málo známy vplyv elektromagnetického znečistenia, svetelného znečistenia a hluku na ekosystémy. Všetky uvedené faktory poškodzujú Zem na úrovni jej tkanív a ďalej oslabujú jej už aj tak narušené orgány.

Vôbec sa neobávam, že náš systém nie je udržateľný. Naopak, obávam sa, že je. Obávam sa, že môžeme pokračovať v pustošení živej Zeme, donekonečna, a skončiť v betónovom svete, tak chronicky fyzicky a psychicky chorí, že budeme musieť do svojich mozgov a tiel zakomponovať technologickú pomoc, s pomocou ktorej dokážeme prežiť. Bojím sa, že stratené spojenie so živým svetom budeme kompenzovať rozrastajúcou sa škálou virtuálnych náhrad, digitálnych realít a online dobrodružstiev, tragicky hľadajúc niečo, na čo sme zabudli, že sme to niekedy mali. Pamätáte si, aké hlasné boli žaby? Spomínate si na kŕdle vtákov, ktoré sa rozprestierali od obzoru k obzoru? Spomínate si na mraky svetlušiek, ktoré osvetľovali noci v časoch mladosti vašich rodičov? Obávam sa, že zabudneme, že sme niekedy žili v takom bohatstve, a namiesto toho sa uspokojíme s nákupným vozíkom. Už sme na tejto ceste k betónovému svetu prešli hodný kus a stále sme ďaleko od toho, aby sme si to uvedomili. Americkí lekári každý rok vypíšu približne 120 miliónov receptov na SSRI, 118 miliónov receptov na Adderall, Ritalin a iné lieky na ADHD a 120 miliónov na benzodiazepíny.² To je viac ako jeden recept na psychiatrický problém na obyvateľa! Ľudia naozaj nikdy neboli šťastnejší.

Jazminn Caballero

Vnútorná opustenosť odráža tú vonkajšiu. Ekologická kríza a duchovná kríza, ktorú nazývame “duševné zdravie”, majú spoločný zdroj: popieranie Zeme ako živej bytosti, hodnej lásky, hodnej služby. Ochranca prírody čerpá zo studnice základnej pravdy: zmyslom existencie ľudskej bytosti je podieľať sa na rozkvete života. Slúžiť. Ak sa od tohto účelu vzdialime, nevyhnutne ochorieme. Táto vnútorná choroba, choroba duše, sa zrkadlí vo vonkajšej chorobe ekosystémov. Môže byť nakoniec nejaká pochybnosť o tom, že globálna klíma odráža sociálnu klímu, politickú klímu, ekonomickú klímu a psychickú klímu?

Tri priority, ktoré som vymenoval vyššie, nie sú len technickými vylepšeniami projektu inžinierstva Zeme. Sú prirodzené pre každého, kto sa na Zem pozerá ako na živú bytosť s komplexnou fyziológiou. Keď sa pozeráme na Zem ako na bytosť, nádhernú, prenádhernú bytosť, posvätnú bytosť, zamilovávame sa do nej stále hlbšie. A práve to je miesto, kde možno znovu nájsť dušu environmentálneho hnutia a naplniť jeho potenciál premeniť civilizáciu.

 

1) https://ecori.org/2021-6-2-for-better-or-worse-statewide-oak-tree-mortality-changes-ris-landscape/

2) Tieto čísla som získal konzultáciou s orákulom. Teda z ChatGPT.