VyNOVEné Mesto

„Najvzrušujúcejšie zmeny v 21. storočí nenastanú vďaka technológiám, ale vďaka rozšírenej koncepcii toho, čo to znamená byť človekom.”

– John Naisbitt

Ako vyzerá regeneratívne mesto budúcnosti? V čom sa vieme inšpirovať fungovaním prírodných systémov a ako nám vie pri dizajne organických štruktúr a procesov v meste pomôcť permakultúra? Žijeme v kultúre vychádzajúcej z filozofie oddelenosti, ktorá celkom prirodzene ovplyvňuje aj naše vzťahy, vzdelávanie, ekonomiku, či reakcie na spoločenské výzvy, ktoré sú postavené na princípoch individualizmu, súťaživosti, kontroly a dominancie. Táto filozofia je v priamom rozpore s tým, ako sú utvárané prirodzené organické systémy, pre ktoré sú charakteristické mimoriadne komplexné a bohaté vzťahy zamerané na tvorbu podmienok priaznivých pre rozvoj života. Týmto organickým modelom sa vo svete začína inšpirovať stále viac ľudí, čoho výsledkom sú celkom nové prístupy k múdremu a participatívnemu spravovaniu miest, firiem, komunít, vzdelávania, ekonomických systémov, poľnohospodárstva a ďalších oblastí života. 

Tento dokument predstavuje štyri hlavné línie, ktoré môžu v Novom Meste katalyzovať zmenu k novému typu myslenia a vzťahovania sa k prírode, práci, verejnému priestoru a predovšetkým k sebe samým. Sú naším pozvaním k novému, sviežemu uchopeniu toho, kým skutočne sme a k pretváraniu priestoru Nového Mesta do podoby živého, zdravými vzťahmi pretkaného organizmu postaveného na spolubytí.

Krajší svet je možný (projekt umenia vo verejnom priestore)

Verejný priestor je dnes často vnímaný ako niečo anonymné, cez čo sa ľudia jednoducho počas dňa presúvajú. Tvoria si k nemu len slabý vzťah a tomu zodpovedá aj jeho stav – je často zanedbaný a absentujú v ňom prvky, ktoré by ľudí pozývali k spoločnej tvorbe a k dialógu o krajšej budúcnosti. Verejný priestor naplnený krásou má schopnosť očariť a obohatiť naše vnímanie sveta i nás samých. Okoloidúcich pozýva k tomu, aby sa zastavili a začali si tvoriť vzťah nielen s priestorom, ktorým prechádzajú (a v ktorom žijú), ale aj s ostatnými ľuďmi, s ktorými ho zdieľajú. To predstavuje základnú podmienku naštartovania ďalších participatívnych občianskych procesov.

Prvou fázou projektu bude pozvanie žiakov základných a stredných škôl v rámci Bratislavy – Mestskej časti Nové Mesto (možné je aj rozšírenie na ďalšie časti  Bratislavy) a študentov VŠVU k účasti na tvorivom cykle malieb a kresieb, v rámci ktorého budú môcť ukázať, ako si predstavujú Krajší svet – svet, v ktorom by v budúcnosti chceli žiť. Paralelne s týmto tvorivým procesom budú v rámci Bratislavy – mestskej časti Nové Mesto identifikované zanedbané plochy a počmárané, bezduché miesta (prázdne múry, steny). 

V druhej fáze projektu budú z diel, ktoré samotní žiaci a študenti vyhodnotia ako najlepšie, vytvorené inštalácie pouličného umenia, ktoré budú pod odborným vedením študentov z VŠVU prenesené na vytipované plochy. 

Proces možno ďalej rozširovať, buď jeho cyklickým opakovaním, alebo aktívnou participáciou stále väčšieho množstva ľudí (reťazový efekt). Proces tvorby obrazov krajšieho sveta začnú naše deti a mladí, no pridať sa k nemu postupne môžu všetci obyvatelia mesta, ktorí majú chuť aktívne formovať jeho tvár. Prevedenie malieb môže mať rôzny charakter: môžu byť do verejného priestoru začlenené prostredníctvom ich prepojenia s  funkčnými štruktúrami (lavičky, zastávky), obmieňaných inštalácií (mandaly) alebo formou murálov (grafitti/maľba). Možnosťou sú tiež estetické prvky, ktoré by pracovali s existujúcimi črtami v prostredí – škáry, pukliny či stožiare mestského osvetlenia (viď: galéria inšpirácií). 

Zelená renesancia na školách (permakultúra v školskom systéme)

Väčšina základných škôl disponuje relatívne rozsiahlymi zelenými plochami, ktoré však často zostávajú nevyužité. Tento priestor sa dá premeniť na systém udržateľných jedlých záhrad s pozitívnym dopadom na miestnu mikroklímu a na kvalitu vzdelávania a komunitného života školy. V kontexte postupujúcej klimatickej zmeny môžu školy v procese zazeleňovania mestských priestorov zohrávať úlohu inšpirátorov nielen pre samotné okolie školy, ale aj pre ďalšie časti mesta. Nástrojom realizácie sústavy jedlých záhrad bude permakultúrny systém dizajnu. 

Prvá fáza bude spočívať v pozvaní škôl v mestskej časti Nové Mesto na prezentáciu, v rámci ktorej sa oboznámia s permakultúrou a jej možnosťami pozitívne ovplyvniť nielen kvalitu vzdelávania, ale aj vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi a celkovú pripravenosť žiakov na budúcnosť, v ktorej bude ekologická uvedomelosť vychádzajúca z permakultúrnych princípov jednou z kľúčových ľudských kapacít.   

Druhou fázou bude vytvorenie funkčného prototypu v rámci vybranej školy, ktorá kvalitou ponúkaného vzdelávania, celkovým hodnotovým smerovaním a priaznivou kompozíciou exteriéru, ponúka vhodné podmienky pre realizáciu projektu. Táto škola bude slúžiť ako inkubátor, v rámci ktorého bude vytvorená funkčná školská záhrada vhodná aj na vonkajšiu výučbu, pozorovanie prírody, relax a pestovanie zeleniny a ovocia, ktorá navyše adaptuje mesto na klimatickú zmenu. 

V spolupráci so školou, učiteľmi a žiakmi bude vypracovaný permakultúrny dizajn školského pozemku. Ten bude zahŕňať predstavy a očakávania žiakov aj učiteľov o tom, ako chcú využiť vonkajší priestor školy. Zároveň budú navrhnuté aj zmeny smerom dovnútra zamerané na posilnenie/vybudovanie medzipredmetových vzťahov a atmosféry spolupráce na škole, zlepšenie obehového hospodárstva (upcyklácia, recyklácia, kompostovanie, atď.), stravy v školskej jedálni, podpora cyklo-dopravy detí a podobne. Nosnou časťou bude aj permakultúrne vzdelávanie učiteľov prostredníctvom seminárov (tie budú otvorené aj učiteľom z ostatných škôl) a workshopov pre žiakov a ich rodičov. Úlohou inkubátora bude zároveň vypracovať metodiku podporujúcu šírenie tohto impulzu na ďalších školách.


Jedlé mesto (permakultúra vo verejnom priestore)

Hlavným problémom verejných priestorov je strata ich hlbšieho významu, ktorý by ich zmysluplne prepojil s životom miestneho spoločenstva ľudí. Na okrajoch ciest, chodníkov, na autobusových či električkových zastávkach, na rohoch ulíc či krajoch parkovísk sa nachádzajú stovky nevyužitých možností,  kde by mohol vyrásť bylinkový záhon, malý jedlý les, rad ovocných kríkov alebo dokonca zátišie s kukuricou. Tvorba takýchto “jedlých mini-záhrad” spojená s permakultúrnym vzdelávaním môže v kontexte postupujúcej klimatickej zmeny a rastúcej potreby potravinovej sebestačnosti predstavovať dôležitý prvý krok k osvete a aktivácii obyvateľstva aj k vytvoreniu zdravších štandardov ľudsko-prírodného spolubytia.

Prvou fázou bude analýza potrieb jednotlivých priestorov mestskej časti Nové Mesto a zhodnotenie aktuálnej stratégie a postupov zameraných na prácu so zeleňou vo verejnom priestore a na zvýšenie jeho reziliencie voči klimatickej zmene.

Druhá fáza bude spojená s návrhom permakultúrnych riešení, pomocou ktorých je možné obohatiť, oživiť a zatraktívniť verejný priestor, podporiť proces participácie obyvateľov na jeho kontinuálnom zveľaďovaní a zároveň zmeniť celkovú mikroklímu mesta.

V spolupráci s vedením mestskej časti a obyvateľov budú na vhodných miestach vytvorené esteticky pôsobivé dažďové záhrady zachytávajúce dažďovú vodu zo striech alebo spevnených povrchov (chodníky, parkovisko). Zvýšia sa tým prirodzené zásoby podzemnej vody, ktorá bude prostredníctvom procesu vyparovania počas horúceho obdobia zvlhčovať mestské ovzdušie. Podobnú klimatickú funkciu majú aj zelené strechy, zelené steny a ďalšie vegetačné úpravy vedúce k oživeniu betónových plôch. Na nevyužitých miestach, ktoré majú potenciál, budú vybudované komunitné záhrady, ktoré dokážu obyvateľom mesta poskytnúť priestor a možnosti na pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia, ale aj na tvorbu hlbších medziľudských väzieb a plnšieho vzťahu k prírode. Tomuto účelu môže slúžiť aj premena fádneho nevyužitého priestoru pred vchodmi bytov na jedlé predzáhradky plné jedla, kvetov a bylín. Vytvorenie takto zameraných prototypových príkladov poslúži ako východisko pre plošnú aplikáciu permakultúrnych princípov na úrovni celej mestskej časti. Všetky aktivity smerujúce k vytvoreniu jedlého mesta budú podporené workshopmi a prednáškami pre verejnosť a ďalšími eventmi podporujúcimi komunitu. 

Práca ako tvorba (regenerácia kultúry a štruktúr organizácií)

Doterajší spôsob fungovania organizácií už nedokáže obstáť voči výzvam spojeným s narastajúcou komplexitou vzťahov a čoraz vážnejším otrasom spoločenského a prírodného ekosystému. Navyše, s meniacim sa svetom sa menia aj ľudia – ich ciele, záujmy, hodnoty a priority. Organizácie, ktoré na tieto zmeny nezareagujú budú s novými dynamickými podmienkami držať krok stále ťažšie. Naopak organizácie, ktoré dokážu efektívne prebudiť tvorivosť svojich zamestnancov, budú schopné nielen pružne premieňať výzvy na príležitosti, ale aj tvoriť novú vnútornú kultúru postavenú na ľudskosti a autenticite, ktorých absencia v pracovnom prostredí brzdí motiváciu, obmedzuje osobný rast, znižuje kapacitu organizácie zmysluplne participovať na živote spoločnosti a v prípade firiem nakoniec ohrozuje zisk. V rámci regenerácie kultúry v organizačných štruktúrach Nového Mesta je možné sa zamerať na mestský úrad Bratislavy – Nové Mesto, ale aj na firmy so sídlom v Novom Meste.

Miestny úrad Bratislava – Nové Mesto

Prvou fázou bude zmapovanie procesov, rolí a charakteru vzťahov na jednotlivých pracoviskách, ktoré pomôže určiť optimálny sled ďalších krokov a priorít. 

V druhej fáze bude možné prostredníctvom ponúkaných workshopov zvoliť z celého spektra možností, počínajúc zavedením  samoriadiacich tímov,  cez ošetrenie bezpečného prostredia a procesov riešenia konfliktov a končiac nastavením optimálnych procesov rozhodovania a riadenia. Možnosťou je i zavedenie systému holakracie, ktorá prijíma princípy regeneratívneho fungovania organizácie naraz, a tak nastavenie vzťahov, porád, rozhodovacích procesov a celkovej kultúry prebieha paralelne.

Firmy so sídlom v Novom Meste

Úspech firiem bude v budúcnosti čoraz viac spätý s vládnymi inštitúciami a občianskou spoločnosťou. Potreba inovácie a rozvoja zdravých firemných vzťahov s ich širším prostredím je preto čoraz naliehavejšia. Progresívne orientované firmy na túto potrebu reagujú rozvíjaním idey spoločensky zodpovedného podnikania (CSR), ktoré prepája ich podnikateľský zámer s filantropicky zameranou alokáciou ich voľných finančných zdrojov a expertízy. Tento potenciál možno využiť na podporu prepojenia medzi štátnym, ziskovým a neziskovým sektorom.

Prvou fázou bude vytipovanie progresívnych firiem v Novom Meste a zorganizovanie stretnutia za účelom a) predstavenia plánu mestskej časti zavádzať do jej štruktúr a verejného priestoru prvky organického systému fungovania, b) priblíženia regeneratívneho prístupu v podnikaní a c) prezentácie možností, ktoré v spolupráci s mestskou časťou vedia zastrešiť.

V druhej fáze by, v závislosti od preferencií firiem, prebiehala príprava a realizácia vybraných línií. Medzi ne patrí prepojenie firiem a úradu prostredníctvom vytvorenia systému pro bono pomoci. Spolupráca firiem a neziskových organizácií je v našom priestore už relatívne bežná. Navrhujeme okruh prijímateľov tohto typu spolupráce rozšíriť a vytvoriť systém pro bono pomoci pre školy, škôlky, neziskové organizácie, kultúrne centrá a v neposlednom rade miestny úrad Nového Mesta. Prostredníctvom projektu Nové Mesto ako firemná záhrada sa firmy môžu priamo zapojiť do realizácie línie Jedlé mesto (vyššie) – v oblastiach, kde sídlia, môžu firmy v rámci vnútorného teambuildingu pomocou permakultúrneho dizajnéra zriaďovať svoje vlastné PermaKúty. Firmy s hlbším záujmom o tento typ spolupráce zároveň môžu vytvoriť facilitovanú vzdelávaco-pracovnú skupinu. Jej členovia by absolvovali workshopy ponúknuté aj miestnemu úradu, výsledkom čoho by bola nielen regenerácia ich vlastnej vnútornej kultúry a štruktúr, ale aj hodnotové zladenie s mestským úradom podporujúce hladkú spoluprácu na zmysluplnej zmene mestskej časti.

Navrhnuté projektové línie medzi sebou vytvárajú prirodzené synergie, ktoré predstavy ľudí o krajšom svete zhmotňujú do reálnej podoby: školy, ktorých žiaci sa zapoja do tohto projektu, budú zároveň inkubátormi projektu permakultúra na školách, kapacitu umeleckých expozícií inšpirovať ľudí možno zvýšiť tým, že tieto verejné priestory zároveň prejdú permakultúrnym dizajnom a to isté platí aj o firmách v Novom Meste – tie môžu všetky tieto projektové línie podporiť nielen finančne, ale aj participáciou ich zamestnancov formou dobrovoľníckych dní a pro bono spoluprác. Výsledkom bude stále živšia a pestrejšia sieť vzťahov, ktoré sú základom každého funkčného ekosystému, nevynímajúc zdravú občiansku spoločnosť.