TTIP nie je v záujme európskych občanov

Eduard Chmelár vyštudoval žurnalistiku na FFUK v Bratislave a interkultúrne vzťahy na University of Warwick vo Veľkej Británii. Pracoval ako novinár (šéfredaktor Knižnej revue, vedúci zahraničného oddelenia denníka Práca, zakladateľ a šéfredaktor týždenníka Slovo), za svoju žurnalistickú tvorbu dostal niekoľko domácich a zahraničných cien. Prednášal na FFUK v Bratislave, FF UKF v Nitre, FPVMV UMB v Banskej Bystrici, bol vedúcim Ústavu politických vied Paneurópskej vysokej školy a v rokoch 2012 – 2015 rektorom Akadémie médií, vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave. Napísal štyri knihy, niekoľko desiatok vedeckých štúdií a viac ako tisíc článkov v domácich a zahraničných periodikách. 

Bez väčšieho záujmu našich médií podpísali ministri obchodu USA, Japonska a ďalších desiatich krajín Ázie a Tichomoria dohodu o Transpacifickom obchodnom partnerstve (TPP). Zmluvu ešte musia schváliť parlamenty členských krajín, ale text, o ktorom sa vyjednávalo v utajenom režime päť rokov, je už konečný, preto z neho môžeme čerpať mnohé skúsenosti v boji proti podobnej dohode – TTIP (Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo) – ktorá sa v rovnakej tichosti pripravuje medzi USA a Európskou úniou.

Už veľakrát som upozorňoval na to, že TTIP je len jedným ohnivkom v reťazi zmlúv, ktoré úplne zmenia povahu a rozloženie globálnej moci. V tomto kontexte je dôležité uvedomiť si, že všetky tieto zmluvy iniciovali Spojené štáty a že ich primárny význam nie je ekonomický, ale geopolitický. Hlavným zámerom TTIP je odrezať Európsku úniu ekonomicky od Ruska – čo nie je v záujme Európy, ale Spojených štátov. S tou istou filozofiou pristúpili Spojené štáty k uzavretiu zmluvy, TPP – aby odrezali krajiny pacifického regiónu ekonomicky od Číny. Keď som pred touto skutočnosťou varoval, odpoveďou z ministerstva hospodárstva mi bola záplava propagandistických nezmyslov o tom, ako to pomôže našim malým a stredným podnikateľom a že to zvýši zamestnanosť – čo na príklade podobnej existujúcej dohody NAFTA môžeme označiť za sprostú lož. Kým vlády európskych krajín vrátane tej slovenskej popierajú očividné fakty, čuduj sa svete, americký prezident pri príležitosti dokončenia dohody TPP vydal vyhlásenie, v ktorom sa jasne hovorí: „Ak viac ako 95 našich potenciálnych zákazníkov žije za našimi hranicami, nemôžeme takej krajine ako je Čína nechať vytvárať pravidlá svetovej ekonomiky. Písať tieto pravidlá musíme my a my musíme nachádzať nové trhy pre americké výrobky,“ povedal Barack Obama. Inými slovami, americký prezident sa už vôbec netají tým, že TPP je geopolitická hra a že je to jediný spôsob, ako zabezpečiť nadvládu a blahobyt pre USA.

A práve tu si treba uvedomiť jednu závažnú vec: je strašne naivné, ak sa niekto domnieva, že dohody ako TPP či TTIP majú za cieľ zabezpečiť blahobyt pre všetkých. Takáto zásada nikdy nebola základom svetového biznisu. Hlavnou úlohou týchto zmlúv je zaistiť prepych pre USA. Niet pochýb o tom, že táto filozofia oslabí Svetovú obchodnú organizáciu, pre ktorú už v novom systéme dohôd nie je miesto. Platí, že akákoľvek dohoda mimo WTO je dohodou politickou. Problémom týchto spojenectiev však nie je ani tak to, že sú rezignáciou na proces v rámci Svetovej obchodnej organizácie, v ktorej stroskotali rokovania o liberalizácii svetového obchodu. Problémom je najmä to, že namiesto globálnej spolupráce sľubovanej v deväťdesiatych rokoch sa vytvárajú ekonomické bloky s hrozbou obchodnej vojny, ktorá je na stupnici eskalácie konfliktu na 9. eskalačnom stupni, pričom 13. stupňom je už otvorená vojna. Jediný, kto túto hru prečítal a pripravil sa na ňu, bola Moskva, ktorá zareagovala urýchlením vzniku Eurázijskej únie. Tento vývoj neprináša nič dobré.