Príbeh západnej psyché

LEKTOR: VLADO LOBOTKA

ANOTÁCIA
Náš dnešný pohľad na svet sa zrodil približne pred 500 rokmi, v mysliach brilantných priekopníkov novovekej civilizácie – Koperníka, Keplera a Galilea. Priniesol so sebou množstvo pozitív v podobe bezprecedentného nárastu individuálnych slobôd a rovnako bezprecedentného kvantitatívneho nárastu poznatkov a možností vo všetkých empiricky orientovaných oblastiach ľudskej činnosti. Tento epochálny posun smerom vpred so sebou ale priniesol aj množstvo problematických aspektov. V čisto mechanicky orientovanom kozmologickom rámci, v ktorom chýba akákoľvek základňa pre duchovné, morálne a estetické hodnoty, sa človek ľahko stáva obeťou čisto utilitárneho uvažovania redukujúceho základné ľudské motivácie na prízemný egoizmus. V odčarovanom svete zbavenom subjektivity a vnútorného rozmeru je všetko dovolené a nič nebráni tomu, aby aj tie najväčšie skvosty nášho kultúrneho a prírodného dedičstva neboli premenené na prostriedky patologickej konzumnej spotreby. Cieľom kurzu je študentom sprostredkovať hlbšie pochopenie architektúry kultúrnych a metafyzických súvislostí tvoriacich vnútornú identitu západnej civilizácie, ktoré by mohlo slúžiť ako východisko pri vedomom formovaní novej, integrálnej perspektívy sveta prekypujúcej množstvom možností vedúcich k našej spoločnej, zmyslom naplnenej budúcnosti.

OBSAH KURZU
Svetonáhľad, ktorý človek zastáva predstavuje omnoho viac než len spôsob, akým sa pozerá na svet. Svetonáhľad, s ktorým sa identifikujeme ovplyvňuje nielen kvalitu nášho vzťahu k ľuďom, prírode či okolitému svetu, ale aj k nám samotným. Vstupuje do nášho najhlbšieho vnútra, kde určuje medze nášho vnímania, ako aj to, či niečo považujeme za skutočnosť alebo ilúziu a zároveň vychádza smerom von, kde tvorí našu vonkajšiu skutočnosť a formuje možnosti, ktoré nám svet ponúka. Na čom je postavený náš moderný pohľad na svet? Dokážeme si predstaviť, že niektoré aspekty nášho videnia sveta sú už vo svojich základoch hlboko problematické, a že tak ako v prípade stredovekého presvedčenia, že Zem je stredom vesmíru, aj niektoré dnes samozrejmé predpoklady o povahe sveta a skutočnosti ešte len čakajú na svoje prekonanie? Čo ak nielen dnešná morálna, sociálna a ekologická kríza, ale aj naša existenčná úzkosť a rastúca izolovanosť v medziľudskej oblasti súvisia s našim videním sveta? Kým skutočne sme? Akú budúcnosť chceme spoločne tvoriť? A aký pohľad na svet by nám mohol pomôcť sa do tejto budúcnosti dostať?

V súčasnej spletitej situácii je možné konať inteligentne len v miere v akej rozumieme hlbšiemu pozadiu toho, čo sa okolo nás deje. V snahe o vybudovanie kontextu umožňujúceho zodpovedanie týchto otázok si spoločne prejdeme hlavnými križovatkami kultúrneho a duchovného vývoja západnej civilizácie, a postupne, reflexiou svetonáhľadových perspektív typických pre obdobie antiky, stredoveku a novoveku, si ukážeme, ako a prečo historicky došlo k prijatiu dnešného obrazu sveta. Zároveň si jasne pomenujeme základné princípy, na ktorých by mohol byť vystavaný nový, na empatii a integrite založený pohľad na svet.  

• Platón a transcendentný svet ideí
• Aristoteles, imanencia a obnovenie rovnováhy
• Helenistická doba a novoplatonizmus
• Kresťanstvo a jeho vnútorné kontrasty
• Zánik antického a zrod kresťanského sveta
• Scholastika a spor o univerzálie
• Renesancia
• Kopernikánsky obrat a reformácia
• Racionalizmus a romantizmus ako dva póly novovekého pohľadu na svet I.
• Racionalizmus a romantizmus ako dva póly novovekého pohľadu na svet II.
• Za postmodernú myseľ
• Nový civilizačný príbeh