Napriek tomu, že výzvy definujúce našu dobu v celej jej mnohotvárnosti sú mimoriadne početné a vynárajú sa prakticky vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, pre rastúce množstvo vnímavých mysliteľov sa stáva stále zrejmejším, že ich hlbšia príčina je viac alebo menej priamo spojená s dvoma koreňovými problémami. Prvým z nich je úplný hodnotový a intelektuálny zmätok, ktorý preniká celým súdobým spoločenským životom. Keďže človek dokáže konať inteligentne len v miere v akej dostatočne rozumie tomu, čo sa okolo neho deje, zdá sa, že vysoká miera zaslepenosti a nevedomosti formujúca na individuálnej i na kolektívnej úrovni naše existenčné postoje i konanie, jasne ukazuje, že to, čo nám chýba, je predovšetkým rámec, ktorý by dnešnú, mimoriadne komplikovanú situáciu presvetlil a prenikol pochopením. Druhý problém je spojený nielen s hlbokým pocitom odcudzenia prežívaným vo vzťahu k druhým ľuďom, k spoločnosti a k prírode, ale aj s omnoho hlbším, bytostným pocitom odcudzenia voči samotnému kozmu, v ktorom žijeme, kozmu, ktorého charakter je v príkrom rozpore s našimi najvyššími ašpiráciami. Ľudská imaginácia, náboženská skúsenosť, všetky morálne a duchovné hodnoty sa v takomto prázdnom, hrozivo mlčiacom, materialisticky interpretovanom kozme premieňajú na obyčajné konštrukty bez objektívnej platnosti.

Knihy, ktoré Inštitút Gaia vydáva priamo adresujú oba tieto koreňové problémy a slúžia ako mapy, ktoré môžu pútnikom dnešnou turbulentnou dobou výrazne uľahčiť orientáciu.

Vydané:

8e2a804c-fdd3-4c05-94fe-5b2337a98454Vášeň západnej mysle sa stala medzinárodným bestsellerom používaným na mnohých univerzitách ako základný študijný text. Jej autor, Richard Tarnas (1950-), vyučuje filozofiu a kultúrne dejiny na Kalifornskom inštitúte integrálnych štúdií v San Franciscu. Vo svojej rozsiahlej knihe bravúrne podáva drámu navzájom si odporujúcich otázok spojených s mysľou a hmotou, vierou a rozumom, kozmológiou a vedou, slobodou a determinizmom. Dielo možno považovať za najkreatívnejšie a najkomplexnejšie podanie dejín západného myslenia. Tarnas sa ním prihovára k stavu, v ktorom ako ľudské bytosti žijeme na sklonku starého a na začiatku nového milénia. Problémy premieňa na výzvy a s konštantnou presnosťou ukazuje miesta, na ktorých je tieto výzvy možné úspešne zdolať. Autor vo svojom diele obsiahol ohromujúce množstvo informácií, no zároveň myseľ čitateľa chráni pred zmätkom, ktorý by v nej všetko toto poznanie mohlo veľmi ľahko vyvolať. Ako to dokázal? Nerozpráva nám primárne o veciach, ktoré uchopila jeho myseľ, ale o veciach, ktoré uchopili jeho myseľ. Práve preto je jeho rozprávanie pre čitateľa také okúzľujúce.

Ukážka z knihy: kapitola Postmoderná myseľ

 

TitulkaVo vývoji západnej mysle došlo k tragickému rozštiepeniu medzi vonkajším svetom tela, prírody, kozmu a vnútorným svetom duše, ideí, hodnôt. Cesta k zjednotenému kozmu sleduje dejiny ľudského úsilia o nadviazanie intímneho spojenia so svetom, od antických filozofov až po moderné hypotézy, ktoré reflektujú stav súčasnej vedy. Jej autor, Vladimír Lobotka (1980-), vyštudoval históriu na Komenského Univerzite v Bratislave a filozofiu na California Institute of Integral Studies v San Franciscu. Centrom pozornosti sú fenomény tvorivosti a evolúcie vedomia, v ktorých vidí kľúč k transformácii ľudskej povahy i ľudstva ako celku. Na historickom pozadí vývinu filozofického myslenia a poznania ukazuje, ako je možné tvorivosť poznať, kultivovať, stimulovať, ktoré mentálne koncepcie tvoria bariéry jej autentického prejavenia a kde treba nachádzať pramene sily pre permanentnú pozitívnu tvorbu. Autorovi teda ide predovšetkým o duchovnú obrodu vlastnými dejinami skôr skorumpovaného než poučeného ľudského spoločenstva. Práve v bohatstve myšlienok a kultúrneho dedičstva ľudstva, v ich tvorivom osvojovaní si a v práci s nimi by mohla spočívať nádej na zmenu nášho sebaobrazu, ktorá je taká potrebná, ak máme mať ešte nejakú budúcnosť.

Ukážka z knihy: kapitola Kríza našej doby

 

Pripravované:

41mf0GmJVVL._SX307_BO1,204,203,200_FYZIKA A MYSTICIZMUS, fyzika a mysticizmus, fyzika a mysticizmus. V posledných desaťročiach sa objavili doslova desiatky kníh napísaných fyzikmi, filozofmi, psychológmi a teológmi, s cieľom opísať alebo objasniť mimoriadne spojenie medzi najtvrdšou vedou, fyzikou, a najjemnejším náboženstvom, mysticizmom. Niektorí z nich hovoria, že fyzika a mysticizmus rýchlo spejú k pozoruhodne podobnému pohľadu na svet. Iní vravia, že predstavujú komplementárne prístupy k tej istej skutočnosti. Skeptici zas tvrdia, že nemajú spoločné vôbec nič a že ich metódy, ciele i výsledky sú diametrálne odlišné. Moderná fyzika bola v skutočnosti použitá tak na potvrdenie ako i na popretie determinizmu, slobodnej vôle, Boha, ducha, nesmrteľnosti, kauzality, predestinácie, budhizmu, hinduizmu, kresťanstva a taoizmu.

Americký integrálny filozof, Ken Wilber (1949-), v úvode zborníka Kvantové otázky sebe vlastným, jasným, prenikavým a zároveň jednoduchým spôsobom osvetľuje vzájomný vzťah týchto dvoch oblastí.

Ukážka z knihy: kapitola O tieňoch a symboloch