Energia Brexitérov a Trumpa je dôsledkom zlyhania elít

Rozhovor s filozofom Michaelom Sandelom o morálke, trhu a globalizácii.

Otázky kládol Jason Cowley, prispievateľ britského politického a kultúrneho časopisu New Statesman.

Jason Cowley: Máme začať s Brexitom? Momentálne je rozdiel veľmi malý: strana pre zotrvanie mala veľký náskok pri prieskumoch, ale ten sa výrazne zmenšil po posune debát k témam o imigrácii, pórovitých hraniciach alebo migrujúcich robotníkoch. O aké sily, živiace túžbu po Berxite,  sa jedná?

Michael Sandel: Ako pozorovateľ zvonku sa necítím byť oprávnený na vyjadrenie svojho názoru o tom, ako má Británia voliť. Myslím si však, že sa jedná o dve otázky. Prvou z nich je, či je Brexit dobrý pre Európu a druhou, či by bol dobrý pre Britániu. Zdá sa mi, že zotrvanie Británie v EU by bolo dobré pre Európu, ale či je to dobré pre Britániu, o tom musia rozhodnúť jej voliči.

Veľká časť debaty sa týkala ekonomiky – zamestnanosť, obchod a prosperita – ale mám taký pocit, že voliči sa budú menej rozhodovať vzhľadom na ekonomiku, ako vzhľadom na kultúru, na otázky identity a príslušnosti.

JC  Na prvý pohľad sa Británia zdá byť utíšenou spoločnosťou, ale predsa len prežívame výbuchy. V r. 2014 sme tu mali škótske referendum, kde sme boli takmer  svedkami rozpadu Britského štátu. Teraz máme referendum o tom, či máme zotrvať ako člen Európskej Únie. Prečo toľko nezodpovedaných otázok? Prečo sú obyvatelia Spojeného kráľovstva takí nepokojní?

MS Myslím, že ten nepokoj, ktorý popisujete, reflektuje širšiu nespokojnosť s demokraciou, ktorú možno pozorovať po celom svete. Existuje rozsiahla frustrácia s politikou, politikmi a zavedenými politickými stranami. Dôvodov je niekoľko, jedným z nich je nespokojnosť s prázdnotou verejného diskurzu vo väčšine demokratických krajín. Politika sa vyhýba diskusiám na tému tzv. veľkých otázok, ktoré majú pre občanov význam a na ktorých im záleží, napr. čo robí spoločnosť spravodlivou, otázkam o spoločnom dobre, otázkam o úlohe trhu a o tom, čo znamená byť dobrým občanom. Druhým zdrojom frustrácie je, že ľudia cítia stále menej a menej, že majú kontrolu nad svojimi vlastnými životmi. A zdá sa, že projekt demokratickej samo-správy sa nám vyšmykol z prstov. Toto je príčinou nárastu anti-establišmentových politických hnutí a strán po celej Európe a v USA.

JC Jedným z kľúčových sloganov Brexitérov bolo získanie kontroly. Prečo toto rezonuje u takého množstva ľudí? Máte sympatie k tomuto druhu argumentov?

MS Nuž, myslím, že toto hlboko rezonuje. Pozorujem to nielen v Británii, ale aj v amerických politických kampaniach a vidím to aj keď sa pozriem na nárast anti-establišmentových  strán v Európe.  Témou, ktorá sa v týchto rôznych politických hnutiach opakuje,  je prevziať kontrolu nad silami, ktoré ovládajú naše životy, do vlastných rúk, dať ľuďom hlas. Či mám sympatie pre tento sentiment? Mám. Nemám však sympatie pre mnohé z foriem, ktoré tieto sentimenty naberajú.

Jedno z najväčších zlyhaní poslednej generácie mainstreamových strán bolo zanedbanie seriózneho dialógu, ktorý by priamo oslovil ľudskú ašpiráciu na zmysluplný spôsob, ktorý by im umožnil ovplyvniť sily, vládnuce nad ich životmi. A toto je  čiastočne otázka demokracie: čo znamená demokracia v praxi? A zároveň úzko súvisí s otázkou kultúry a identity.  Lebo pocit straty kontroly je čiastočne aj pocitom, že projekt samo-správy zlyhal. Ak je spojený s hranicami, s túžbou znovu získať kontrolu nad hranicami, tak poukazuje na blízky vzťah pocitu straty vlády nad sebou a pocitu útoku na identitu ľudí.

Veľká časť pracujúcich voličov má pocit, že ich neopustila len ekonomika, ale aj kultúra,  že zdroj ich dôstojnosti bol erodovaný globalizáciou, nástupom finančníctva a pozornosťou, ktorou politické strany celého politického spektra zahŕňajú ekonomické a finančnícke elity, teda technokratizačným dôrazom zavedených politických strán. Myslím, že túto tendenciu bolo možné pozorovať za poslednú generáciu. Veľká časť energie, poháňajúcej sentiment Brexitu, vznikla kvôli neschopnosti elít, kvôli neschopnosti zavedených politických strán.

JC Jedným z nápadných trendov je neschopnosť mainstreamových sociálno-demokratických strán po celej Európe, vrátane Labour Party. Mnohí ľudia, ktorí boli v minulosti inšpirovaní alebo podporovali stredoľavé strany sú teraz priťahovaní populistickými hnutiami zľava aj sprava. Prečo teda zlyháva sociálna demokracia?

MS Sociálna demokracia naliehavo potrebuje oživenie, lebo za posledných niekoľko dekád úplne stratila svoj morálny a občiansky účel. Stala sa orientovanou manažérsky a technokraticky. Stratila schopnosť inšpirovať pracujúcich ľudí, a jej vízia, morálna a občianska vízia, ochabla. Po dve generácie po druhej svetovej vojne mala sociálna demokracia víziu, ktorá ľuďmi hýbala, bola ňou tvorba a prehĺbenie sociálneho štátu a vytvorenie protiváhy k moci bezuzdného trhového kapitalizmu.

Toto bol dôvod existencie sociálnej demokracie a ten bol spojený s vyšším účelom, ktorým bolo dať moc do rúk tých, ktorí nie sú na vrchole triedneho systému, dať moc pracujúcim ľuďom a obyčajným mužom a ženám, ale tiež pestovať zmysel pre solidaritu a také chápanie občianstva, ktoré by umožnilo celej spoločnosti povedať, sme v tom všetci spolu. Ale za posledné, povedzme, tri-štyri dekády, sa tento cit pre zmysel stratil, a myslím, že to začalo s érou Reagana a Margaret Thatcherovej.

JC Máte na mysli neoliberálny obrat na konci 1970-tych rokov, advent toho, čo nazývate „trhovým triumfializmom“?

MS Áno, začalo to tam. Ale aj keď Reagan a Thatcherová z politickej scény odišli a boli nahradení stredno-ľavými politickými lídrami – Billom Clintonom v USA, Tony Blairom v Británii, Gerhardom Schroederom v Nemecku – títo lídri nevenovali pozornosť základným predpokladom, ktoré spočívajú vo viere v trh z čias Reagana a Thatcherovej. Zmierňovali, ale aj konsolidovali vieru, predpoklad, že trhy sú primárnymi nástrojmi na dosiahnutie verejného dobra. Výsledkom bolo, že stredo-ľavica znovu získala vládu, ale nedokázala nájsť cieľ a zmysel sociálnej demokracie. Tie sa vyprázdnili a stali sa zbytočnými. Toto zostalo ako nedokončený projekt.

JC Nedokončený aj po finančnej kríze, keď táto téma bola považovaná mnohými naľavo za silný sociálno-demokratický moment?

MS Áno, a myslím, že mnohí z nás očakávali, že finančná kríza urobí koniec ére nekvalifikovanému prijímaniu viery v trh a že začne nový dialóg o tom, akú úlohu a aký dosah majú trhy v dobrej spoločnosti mať. Bohužiaľ, stalo sa to, že finančná kríza prišla, a hoci sme viedli nejakú debatu o regulačnej reforme, bola to debata veľmi úzko špecifikovaná. Oveľa fundamentálnejšiu debatu o tom, aká je úloha trhu v dobrej spoločnosti, sme ešte ani nezačali. A výsledkom je, že sociálna demokracia nielen diskusiu prehrala, ale ani nedokázala artikulovať koncept demokracie ako samo-správy. Preto je len pochopiteľné, že tradiční voliči z pracujúcich komunít a komunít strednej triedy stratili dôveru, že sociálno-demokratické strany by mohli byť nositeľom obnoveného zmyslu pre komunitu a spoločnú zodpovednosť, alebo nositeľmi kolektívnych demokratických projektov.

JC Stratili ľudia kvôli ekonomickým zlyhaniam z polovice a konca 1970-tych rokov, rozpadu povojnového konsenzu, stagflacie a podobne aj dôveru v štát?

MS Myslím, že to prispelo k strate dôvery v štát, ale myslím si aj to, že ďalším zdrojom straty dôvery v štát je to, že jednou z primárnych úloh demokratického štátu je byť nositeľom seba-vlády, poskytnúť občanom možnosť zmysluplne rozhodovať o tom, ako sú veci verejné spravované. Dnes sa však zdá, že štát je viac prekážkou k zmysluplnej politickej participácii a seba-vládnutiu, ako ich nositeľom. Akékoľvek oživenie sociálnej demokracie by si vyžadovalo nielen artikuláciu koncepcie spravodlivej spoločnosti, ale aj foriem politickej participácie, ktorá by obnovila tento demokratický prísľub.

To je asi tak dôležité, ako artikulácia spravodlivej spoločnosti, vypracovanie inštitúcií a občianskych zvyklostí, ktoré by revitalizovali projekt demokracie ako nositeľa samo-správy. Súčasný štát zlyháva v tejto úlohe a myslím si, že keď sa ľudia pozerajú na Európsku úniu, majú taký istý pocit, že ani ona nie je nositeľom demokratickej samo-správy. Myslím, že v tomto ohľade zlyhávajú aj národné štáty aj Európska únia.

JC Tak čo nám teda ostáva? Vo Veľkej Británii nás to zanechá v približujúcom sa Brexite?

MS To, čo nám zostalo, je veľmi silná reakcia spätnej väzby. A je to reakcia, ktorá je pochopiteľná. Myslím si, že je chybou pozerať sa na ňu – a toto nájdeme vyjadrené v spôsobe, akým sa vedie diskusia – jednoducho v zmysle, že ľudia sa náhle obrátili do seba a proti imigrantom, ako keby toto bolo jednoducho záležitosťou slepej bigotnosti zaostalých a malicherných ľudí. Je dôležité, aby tí, ktorí argumentujú za zotrvanie, našli takú koncepciu Európy, ktorá by oslovila tento nezodpovedaný hlad po zmysluplnej samo-správe, po možnosti mať svoj názor vypočutý.

JC A čo sa týka EU ako sociálneho trhu s vlastnými sociálnymi štandardami a pravidlami? Je toto potenciálne progresívne? To by mohlo zvrchovaným vládam zvonku nariadiť určitú transnárodnú legisláciu, z ktorej by benefitovali zamestnanci.

MS Je tam možnosť progresívnosti v tom, čo tieto zákony prinesú, ale to nestačí. Regulačný štát, nech sú jeho sociálne regulácie akokoľvek efektívne a želateľné, nie je postačujúci na získanie lojálnosti ľudí, ak tento regulačný proces nie je spojený s demokratickým procesom, v ktorom sa ľudia identifikujú ako občania s hlasom, ktorý je vypočutý.

Je žiaduce, aby EU vypracovala také sociálne regulácie, ktoré zmierňujú trhové sily, ktoré chránia zamestnancov a životné prostredie, zdravie a bezpečnosť. Všetko toto je dobré, ale nedostačujúce a nemyslím si, že by to bolo zo strany občanov politicky podporené, pokiaľ sa ľudia necítia, že im to nie je nadiktované z Bruselu byrokratmi bez tváre. Keby aj títo byrokrati bez tváre promulgovali veľmi dobrú sociálnu legisláciu, ľudia chcú možnosť voľby, možnosť byť vypočutí, ľudia chcú robustnejší demokratický systém. Je chybou toto ignorovať.

JC Všeobecnejšie, môže byť globalizácia voľného trhu krotená? Alebo je možné, že vstupujeme do éry viac protekcionistickej ekonómie? Pripomeňme si Trumpovu rétoriku.

MS Nemám žiadnu sympatiu s Trumpovou politikou, ale domnievam sa, že jeho úspech reflektuje zlyhanie zavedených politických strán a elít na oboch stranách venovať pozornosť pocitu straty vlády nad sebou, ktorý môžeme pozorovať u väčšiny strednej triedy. Hlavné strany týmto otázkam nevenujú pozornosť. Trump v skutočnosti apeluje na pocit ľudí zo strednej triedy, že ich opustila nielen ekonomika, ale ani kultúra nerešpektuje prácu a námahu.

To úzko súvisí s obrovskými odmenami, ktorými bola obsypaná Wall Street a tí, ktorí pracujú vo finančnom priemysle. Súvisí to s premenou americkej ekonomiky na finančnú ekonomiku a s úpadkom práce v jej tradičnom zmysle. Existuje pocit, že nielen pracovné miesta boli stratené vďaka kadejakým obchodným zmluvám a technologickému vývoju, ale že ekonomické výhody, ktoré sú s týmito zmluvami a technickými inováciami spojené, neplynuli strednej a robotníckej triede, ale len tým na samom vrchole ekonomického rebríčka.  To vytvára pocit nespravodlivosti, ale viac ako to ide o spôsob, akým sa obe politické strany – a tu hovorím o  tých v USA – stali od čias Clintona hlboko závislými na príspevkoch finančného priemyslu.

JC Pripomeňme si len vzťah rodiny Clintonovcov s Goldman Sachsom.

MS Nuž, tu máte príklad, ako sa demokratická strana spriatelila s Wall Street do tej miery, že prestala byť efektívnym protinástrojom  vplyvu veľkých peňazí  a finančného priemyslu na politiku. A kvôli tomu dokázal  Bernie Sanders získať takú podporu – hoci nomináciu nezískal – akú sme si ani len nevedeli predstaviť.  Pôvodne sme sa domnievali, že je periférnym kandidátom, ktorý získa najviac 5, 10 percent hlasov. Ale proti Hillary Clintonovej bojoval takmer po koniec demokratických primáriek. Nikto si také čosi ani len nedokázal predstaviť.

Mainstream Demokratickej strany prijal finančný priemysel do takej miery, že po vzniku finančnej kríza a v období regulačnej debaty po nej mu nebol schopný efektívne odolávať. A na počudovanie, Trump sprava a Bernie Sanders zľava majú vo veľkej miere presahy. Obaja sú kritickí voči zmluvám voľného obchodu, ktoré zvýhodňujú korporácie a finančný priemysel, ale vôbec nepomohli zamestnancom.

Bernie Sanders je veľkým kritikom úlohy peňazí v politike a Trump, hoci je miliardárom, tiež hovorí o rozhorčení nad peniazmi v politike, keďže počas primárok bol schopný tvrdiť, že si sám financuje svoju kampaň a nie je závislý na Wall Streat. Napriek ich odlišnému ideologickému smerovaniu, obaja čerpajú z frustrácie, ktorá reflektuje zlyhanie zavedených strán.

JC Aké sú teda obmedzenia trhu? Existuje nejaká alternatíva k trhovému triumfalizmu, hlavne ak je umiernená sociálna demokracia v kríze?

MS Jediný spôsob, ako udržať na uzde nekritické prijímanie trhov, je revitalizovať verejný diskurz priamejším angažovaním sa otázkami o hodnotách. Sociálna demokracia sa musí stať menej manažérskou  a technokratickou a musí sa vrátiť ku svojim koreňom v morálnej a občianskej kritike  excesov kapitalizmu. Na úrovni verejnej filozofie alebo ideológie musí vypracovať koncept spravodlivej spoločnosti, musí vypracovať koncept morálnej a občianskej výchovy  v zmysle toho,  ako sa vzťahuje k demokracii a kontrole ľudí nad vlastným údelom. To je veľký projekt a doposiaľ nebol realizovaný ani jednou zo súčasných sociálno-demokratických strán.

Revitalizovaná sociálno-demokratická odozva na sily trhu by sa usilovala o vypracovanie inštitúcií  zmysluplnej samo-správy,  foriem participatívnej demokracie a foriem asociácií v období globalizácie, kedy sa zdá, že moc plynie len do rúk transnárodných inštitúcií. Je dôležité nájsť spôsoby na podporu participatívnej demokracie. To si vyžaduje politickú predstavivosť a politickú odvahu.  Je to dlhodobý projekt, ktorý zatiaľ zostáva výzvou, ale pokiaľ neurobíme nejaký progres v tejto veľkej výzve, domnievam sa, že demokratická politika bude naďalej bezbranná voči takým reakciám, ktorými sme svedkami, s Brexitom v Británii, populistickými politickými hnutiami v Európe a s Trumpom v USA.

Alternatíva existuje, ale alternatívou je ísť poza manažérske, technokratické prístupy k politike, ktoré sú tak charakteristické pre zavedené strany a elity a znovu sa spojiť s veľkými otázkami, na ktorých ľuďom záleží.

Preložila Jana Jonesová

Zdroj: http://www.newstatesman.com/politics/uk/2016/06/michael-sandel-energy-brexiteers-and-trump-born-failure-elites

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *